pondelok 26. septembra 2016

Jesenným chotárom

Koniec kalendárneho leta a začiatok jesene mám z fotografického hľadiska veľmi rád. Slnečné lúče už nemajú prudkosť a vysoký uhol nad obzorom, a preto krajinu osvetľujú mäkšie a plastickejšie. Je to obdobie, ktoré pravidelne využívam na vychádzky po okolí Demandíc. Dávno už pominuli časy, keď ma pri fotení sprevádzali zvedavé zraky ľudí, idúcich do svojich viníc a sadov na Čepeku, Silimáni či Ujaku. Z chotára sa naši starkí vytratili a po ich celoživotnom úsilí ostali už len torzá niekdajších viníc, slivkových stromoradí a opatrovaných záhrad, ktoré nemuseli odovzdať do spoločného obhospodarovania v družstve. Napodiv, niekoľko miestnych poľnohospodárov pomocou svojich veľkostrojov udržiava chotár vo fotogenickom stave. Pozrite sa, čo sa dá v chotári vidieť počas príjemnej vychádzky.

Zo Silimáňa na Srechu Búru, kopec, ktorý poznáme aj ako Baktető. 

 Čepiec, alebo aj Čepek.

Pred sejbou. 

Oneskorená krásavica. 

Pod vrcholom.

Ilava a za ňou santovské vinice.


Studená dolina pod Demandickým kopcom. 

Santovská pahorkatina v pozadí so Sitnom. 

 Pohľad zo Silimáňa.

A tu naspäť z Ujaku. 

Dívame sa z Bujdošky na Čepiec. 

Najvyššie miesta chotára. 

Severozápad. 

 Na Hornom majeri.

Posledná pastva pre včely. 

Demandické robotnice. 

Jarná mrazová kalamita šípky nezasiahla.

streda 14. septembra 2016

Festival dobrého jedla

Leto si tento rok drží vládu do svojich posledných kalendárnych dní. Svoju prívetivú tvár ukázalo  aj usporiadateľom z Občianskeho združenia Tekov – Hont, ktorí 10. septembra pripravili v Santovke podujatie „Dobruo jedlo z Tekova a Hontu“. Pestrý kultúrny program, jedlá podľa receptov našich starých mám a vínko z tekovských a hontianskych viníc nadchli mnoho návštevníkov z tohto regiónu. Podujatie bolo podnetné aj pre usporiadateľov obecných dní, ktoré neraz zapadajú do zabehaného klišé. Dvadsaťdva skupín, pripravujúcich na mieste guláše, párance, pirohy, štrúdle, kapustníky a iné všakovaké dobroty nás presvedčilo, že v mnohých obciach medzi Hronom a Búrom ešte kuchynské zručnosti našich starých materí a mám, vďaka ktorým zahnali hlad v neraz mnohopočetných rodinách, pretrvali. Nadšenie, srdečnosť a pohoda, ktorú súťažiaci šírili, si zaslúži úctu. Ďakujeme! Tešíme sa na nasledovné podujatie na niektorom z miest nášho regiónu.