sobota 26. februára 2011

Zachovajme hodnoty predkov



Vážení Demandičania a priatelia Demandíc!

Náš život  sa v ostatnom polstoročí podstatne zmenil. Čo iné generácie prežívali pri pozvoľnom vývoji spoločnosti a techniky po stáročia, my sme prežili za tri-štyri dekády svojich životov. Keď som začal v roku 1955 chodiť do školy v starom kaštieli, ešte sme domáce úlohy písali pri svetle petrolejových lámp, ženy pláchali prádlo po praní v  Búr potoku kde sa ešte v jeseni močili konope. Ručná práca a drina na každom kroku. Tá však aj spájala ľudí. Na poli pri práci sa nachádzali neraz desiatky Demandičanov všetkých generácií pomáhajúcich si navzájom pri nárazových prácach.

 Beňovského kúria (Winklerova) okolo roku 1900

Aj bez televízie, počítačov, internetu a Facebooku sa v Demandiciach vytvorili a zachovali nemalé kultúrne hodnoty. Je škoda, ak o ne prichádzame tým, že sa kde čo vyhodí ako stará nepotrebná vec, fotka na ktorej už nepoznáme prastarých rodičov alebo zbúrame stavbu vytvorenú rukami našich predkov.    Dnes už temer všade v našom okolí vidíme úsilie hodnoty predkov zachovať pre budúce generácie. V snahe tieto hodnoty zachrániť sa aj v našom okolí  zriaďujú rôzne dedinské múzeá, sedliacke domy  či aspoň historické izby.
     Demandice sú obec so skvelou históriou vytváranou na území osídlenom od praveku, obývaná v stredoveku i v novšej dobe významnými šľachtickými rodmi pôsobiacimi nielen v rámci Hontianskej stolice ale aj na celoštátnej úrovni.

 
Prvé futbalové mužstvo FC Demandice založené v roku 1932

V roku 2011 si pripomíname 735 rokov prvej písomnej zmienky o Hýbeci a 720 rokov prvej písomnej pamiatky na Demandice. Netreba zabúdať ani na zaniknuté obce v našom chotári Stračany a Jaminy (Godrok). V tomto roku uplynie 50 rokov  výučby v našej novej škole.

Tieto výročia sú príležitosťou na to, aby sme si uvedomili aké hodnoty naši predkovia vytvorili a aby sme ich úsilím dnešnej generácie zachovali.

Vedený myšlienkou
„Zachovajme hodnoty predkov!“ ,
úprimne sa obraciam  na všetkých dobrých rodákov, obyvateľov Demandíc a ich priateľov s výzvou združiť sa s cieľom naplniť vyššie uvedenú zásadu.



Demandický kultúrny spolok
 (DEKUS)

Ciele:

1. Zachovať kultúrne hodnoty vytvorené v minulosti v Demandiciach. 
2. Dokumentovať a podporovať súčasnú kultúru.
3. Rozvíjať občianske súžitie medzi všetkými generáciami. 
4. Udržiavať kontakt s rodákmi, ktorí už v obci nežijú.



Inštitucionálne formy :

1. Založiť občianske združenie na báze neziskovosti,   ktoré bude   naplňovať  vyššie uvedené ciele s názvom     Demandický kultúrny spolok- Deméndi kulturális szervezet  ( DEKUS-DEKUSZ).
         
2. Zriadiť obecné múzeum v budove vo vlastníctve obce Demandice (alebo  v budove získanej darom).
 
Hlavné úlohy
 
1. V tomto roku uplynie 735  rokov od prvej písomnej zmienky o Hýbeci, 720 rokov  prvej písomnej zmienky o Demandiciach a 50 rokov  existencie novej obecnej školy. Využiť tieto výročia na zorganizovania  spomienkových akcií napr. formou  „Dňa obce“.

2. Založiť prípravný výbor a pripraviť stanovy občianskeho združenia Demandický kultúrny spolok  (DEKUS).

3. Registrovať občianske združenie DEKUS na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako právnickú osobu.

4. Prostredníctvom DEKUS-u rozvinúť komplexnú zbierkovú akciu na získanie  kultúrnych hodnôt viažucich sa k Demandiciam ako základu  zbierkového fondu obecného múzea.

5. Na účely zriadenia a prevádzky obecného múzea  pripraviť priestory v budove poskytnutej obcou napr. Barossov kaštieľ.

6. K tohoročným výročiam pripraviť dočasnú expozíciu z predmetov, ktoré budú získané zbierkovou akciou.

7. V rámci Bansko-štiavnického geoparku, ktorý zahŕňa aj kataster Demandice, začať práce na vybudovaní geologickej expozície v bani na Bujdoške  a  výhľadne na kóte 235 Pri kríži, ktorá poskytne výhľad na stratovulkány v pohoriach Javorie,  Borzsony a Štiavnické  vrchy. V rámci toho sprístupniť štôlňu „zlatej bane“ v Araňbáni.

8. V trasovaní starých poľných ciest vybudovať cyklotrasu ako náučný chodník demonštrujúci  skladbu živej i neživej prírody a hodnoty kultúrnych pamiatok.

9. Zriadiť pamätnú tabuľu obetiam holokaustu z Demandíc.

10. V spolupráci so štátnymi orgánmi revitalizovať prírodnú časť areálu okolo kostola sv. Heleny na Hýbeci   a obnoviť status ochrany starých drevín, ktorý sa tu uplatňoval už v 18. storočí.

11. Na pôvodných základoch obnoviť pustovňu na Hýbeci, ako možno    poslednú na Slovensku v ktorej žil pustovník ešte v 50. rokoch 20. storočia.

12. Zrevitalizovať chotárne studničky  v Studenej doline, na Bujdoške a inde ako súčasti náučného chodníka.

13. Z tvorby a zbierok Milana Ukropa  vydať knihu spomienok na život v Demandiciach s titulom „Pod Bujdoškou“ a fotoalbum  „ Demandice v 20. storočí“.

pondelok 21. februára 2011

Záchranca uhorského vinohradníctva

V nie jednej charakteristike sa Demandice popisujú ako poľnohospodárska a vinohradnícka obec. Už v roku 1796 vynikajúci štatistik András Vályi vo svojom diele Popis Uhorska o Demandiciach píše, že majú vinohradnícke trate strednej kvality avšak v daných podmienkach prvotriedne. Do dejín vinohradníctva sa zapísali aj ako rodisko významného vinohradníckeho experta. Uhorské vinohradníctvo a vinárstvo poznačili v 19. storočí dve veľké katastrofy. Popri nezvyčajne tvrdých mrazoch sa po roku 1860 v Európe rozšírila z Ameriky zavlečená fyloxéra, ktorá zničila 97 % vinohradov. V úsilí o ich obnovu zohral významnú úlohu Karol Baross narodený v Demandiciach 28. februára 1865.

Odvekým sídlom Barossovcov boli neďaleké Horné Žemberovce. Tu sa v dodnes zachovanom kaštieli v roku 1840 narodil otec Karola Barossa Pavol II Baross, ktorý bol stredne veľký statkár a pôsobil aj ako kráľovský radca. Demandická vetva Barossovcov sa usídlila v Demandiciiach v rannobarokovom kaštieli postavenom okolo roku 1700 rodinou Agátsovcov. Od nich sa kaštieľ dostal do rúk Šimoniovcov a dedením prešiel do majetku Barossovcov, ktorí tu vytvorili začiatkom 19. storočia svoju demandickú vetvu. Matkou Karola Barossa bola Anna Forsterová. Karol sa narodil v Demandiciach ako prvé z troch detí. Mal ešte sestru Margitu a brata Jána, ktorý sa stal významným advokátom a politikom. Tak ako Karol Baross aj on sa stal poslancom krajinského snemu.

Rodný dom Karola Barossa v Demandiciach


Pavol Baross sa s rodinou odsťahoval do slovenskej dediny Santov- Pilisszantó ešte za útleho detstva syna Karola, ktorý potom    stredoškolské štúdiá absolvoval v Trnave a v Ostrihome. V roku 1884 ukončil štúdium v Magyaróvári na Maďarskej kráľovskej hospodárskej akadémii a v prvých rokoch praxe pôsobil ako vzdelaný poľnohospodár na rôznych veľkostatkoch ako pomocný správca.
     Po štyroch rokoch vo výrobnej praxi sa v roku 1888 stal najskôr zamestnancom a o rok už tajomníkom Celoštátnej maďarskej hospodárskej jednoty; úradoval aj ako správca Družstva maďarských gazdov pre zásobovanie armády.

 Karol Baross ( 28.2.1865 Demandice-3.1.1905 Budapest)

Okrem tejto administratívnej činnosti bol aktívnym publicistom. Roky pôsobil ako redaktor Vinohradníckych listov ( Borászti Lapok ). Od roku 1893 bol redaktorom a neskôr aj šéfredaktorom denníka Domovina . O rok nato založil nové Nezávislé noviny (Fuggetlen ujság ).
     Od roku 1860 európsky vinohradníci považovali premnoženie fyloxérového škodcu za novodobú morovú ranu, ktorá ničila ich existenciu. Zápasili s ňou pol storočie. Od roku 1896 sa aj Karol Baross zapojil do boja na odstránenie následkov vyhynutia vinohradov. Sústredil sa na ich obnovu. Počas piatich rokov pôsobil v Maďarskej agrárnej a dôchodkovej banke ako vedúci oddelenia pre poskytovanie pôžičiek na obnovu vinohradov. Plán rekonštrukcie vinohradov bol tiež vypracovaný za jeho účasti. V rámci miléniových osláv sa stal vedúcim vinohradníckej sekcie miléniovej výstavy.

Monografia  K. Barossa a J.Druckera : Francúzke vinohradníctvo

Ako vinohradnícky odborník sa v roku 1900 spolu so svojim švagrom Jánom Druckerom zúčastnil v Paríži na medzinárodnom vinohradníckom a vinárskom kongrese. Pri tejto príležitosti obaja precestovali vinohradnícke oblasti a svoje poznatky prezentovali v monografii Francúzke vinohradníctvo ( Budapest, 1901). Vinohradnícka angažovanosť Karola Barossa vyvrcholila v rokoch 1901-1905 keď založil a predsedal Celoštátnej maďarskej jednote vinohradníkov. V roku 1901 sa stal aj krajinským poslancom za Liberálnu stranu.

Koreň viniča napadnutý fyloxérou
 
Okrem množstva organizačnej práce ktorú vykonával v redakciách a na iných miestach, Karol Baross bol nesmierne činný aj autorsky. Už v roku 1890 vydal prácu Obnova našich vinohradov. Jeho publikačné aktivity významne podporili vznik Ústredného úverového družstva v roku 1898 a vytváranie pivničných družstiev. S veľkým úsilím bojoval na stránkach Vinohradníckych listov proti falšovaniu vína.
     Nesmierna pracovná aktivita sa negatívne prejavila na zdraví Karola Barossa. Mal len 38 rokov keď sa u neho vyskytli symptómy nervového ochorenia. Kvôli nemoci sa v roku 1903 vzdal aj poslaneckého mandátu. Jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a nemal ani štyridsať rokov keď svojej nemoci podľahol 3. januára 1905.
     Demandice môžu byť hrdé na to, že sú rodiskom Karola Barossa.

Záchranca uhorského vinohradníctva


The Saviour of Ugrian Viniculture

The village Demandice has always been referred to as an agricultural and vinicultural settlement. In 1796, the renowned statistician András Vályi described Demandice in his work “Description of Ugria“. According to him Demandice had vineyards of mediocre quality, however, on the local level they would have been considered first class. Also, one of the greatest vinicultural experts of that time was born here. In 1860, a severe frost was followed by vine fretter which was spread from America. These two great disasters had caused that 97% of all vineyards were destroyed. In the quest for their restoration the main role was played by Karol Baross, born 28 February 1865 in Demandice.