Sviatok Narodenia Pána, jeden z najväčších sviatkov cirkevného roka, slávia dnes kresťania na Slovensku i vo svete. Pripomínajú si udalosti v Betleheme, meste asi desať kilometrov južne od Jeruzalema, kde sa podľa tradície v jaskyni za mestom pred dvomi tisícročiami narodil Ježiš. Mesto Dávidovo - Betlehem v hebrejčine znie aj ako mesto chleba, arabsky mesto mäsa, sme si už v útlom detstve spájali s obrázkami, ktoré sme vídali na pohľadniciach k Vianociam. Pacholiatko ležiace v jasličkách na slame bolo symbolom Vianoc nášho detstva a je tomu tak aj v dnešný deň v celom kresťanskom svete.
Pre návštevu Izraela sme sa rozhodli s manželkou pred rokom, dúfajúc v pokojný rok v ktorom zámery turistov a pútnikov nenarušia nepokoje v tejto oblasti sveta. O pár dní vypukla arabská jar a preto sme až do mája trnuli, či našu cestu do kolísky kresťanstva a miesta narodenia Ježiša z Nazaretu nestornujeme. Do nepokojnej Palestíny sme sa napokon koncom mája vydali.
Palestínsku krajinu som spoznával v detstve na známkach listov a pohľadníc, ktoré posielali z Palestíny sestry Eislerové pochádzajúce z Demandíc. Po návrate z koncentračného tábora sa vysťahovali do Palestíny. Naša skupina priletela po viacerých bezpečnostných kontrolách do Tel Avivu odkiaľ sme sa presunuli cez Jeruzalem na územie Palestínskej autonómie, do mesta Betlehem.
Z Jeruzalema sa po štvrťhodinovej jazde mierne zvlnenou krajinou Júdska zastavujeme pri nevábnom železobetónovom osem metrov vysokom múre, ktorým Izrael ohradil Palestínu aby získal kontrolu nad pohybom jej obyvateľstva v snahe chrániť sa pred teroristickými útokmi. Poznal som Berlínsky múr, ten bol proti tomuto len slabým oplotením aj keď miestami tiež betónovým.
Do mesta vchádzame cez jednu z kontrolných brán. Aj keď táto nemôže pri svojom niekoľkoročnom veku pamätať biblickú dobu, nachádza sa neďaleko Ráchelinej hrobky. Tu podľa Starého zákona patriarcha Jákob pochoval svoju manželku , ktorá mu porodila najmladšieho syna Benjamína. Betlehem sa spomína v biblických textoch aj v iných súvislostiach, napríklad z neho pochádzal rod Dávida, pastiera ktorý sa stal židovským kráľom už tisíc rokov pred udalosťou, ktorá Betlehem preslávila najviac, narodenie Ježiša Krista.
Už aj naše ubytovanie na dve noci v Betleheme sa nesie v tomto znamení, hotel sa volá „Nativity“ – „Narodenie“.
Slobodný rozvoj kresťanstva nastal až za vlády cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanstvu slobodu kultu. Jeho matka sv. Helena bola nadšenou zberateľkou relikvií a nie náhodou sa považuje za prvú archeologičku, ktorá sa v Svätej zemi snažila nájsť miesta spomínané Bibliou. Jej meno nesie aj kostolík na našom Hýbeci. Na naliehanie svojej matky nechal cisár Konštantín postaviť baziliku nad Jaskyňou Narodenia, ktorá sa nachádzala pri vtedajšej osade Betlehem. Prvá spomienka na túto stavbu je z pamätí pútnikov z roku 333. Bazilika bola počas vzbury Samaritánov značne poškodená a preto bola cisárom Justinianom v rokoch 483-556 prestavaná. Stavba, ktorú dnes vidíme, je v podstate touto stavbou zo šiesteho storočia.
Napätá bezpečnostná situácia v tejto oblasti, ktorá neobišla ani nás, značne poškodila turistický ruch. Keď v popoludňajších hodinách prichádzame na Námestie Jasličiek je temer ľudoprázdne. S pokorou vstupujeme do Brány pokory temer na kolenách. Vchod do baziliky je zamurovaný tak, aby sa pútnici klaňali pri vstupe na posvätné miesta. Dôvod zníženia vchodu bol prozaickejší. Mal zabrániť tomu, aby rôzni dobyvatelia nevchádzali do Baziliky Narodenia Pána na koňoch a ťavách. Posledné krvavé udalosti sa tu odohrali v roku 2002, keď sa v bazilike zabarikádovalo 240 radikálnych Palestíncov. Deviati z nich pri dobýjaní baziliky prišli o život. O zložitosti pomerov svedčí aj to, že bazilika leží na území pod palestínskou správou a samotná bazilika patrí trom cirkevným komunitám. Svoj priestor tu nachádza štrnásť kresťanských cirkví..
Atmosféru v bazilike som mohol zaznamenať svojim fotoaparátom vďaka tomu, že v nej nie je zákaz fotografovania, čo na mnohých podobných miestach zažijete.
Palestínsku krajinu som spoznával v detstve na známkach listov a pohľadníc, ktoré posielali z Palestíny sestry Eislerové pochádzajúce z Demandíc. Po návrate z koncentračného tábora sa vysťahovali do Palestíny. Naša skupina priletela po viacerých bezpečnostných kontrolách do Tel Avivu odkiaľ sme sa presunuli cez Jeruzalem na územie Palestínskej autonómie, do mesta Betlehem.
Z Jeruzalema sa po štvrťhodinovej jazde mierne zvlnenou krajinou Júdska zastavujeme pri nevábnom železobetónovom osem metrov vysokom múre, ktorým Izrael ohradil Palestínu aby získal kontrolu nad pohybom jej obyvateľstva v snahe chrániť sa pred teroristickými útokmi. Poznal som Berlínsky múr, ten bol proti tomuto len slabým oplotením aj keď miestami tiež betónovým.
Naša skupina na Námestí Jasličiek
Do mesta vchádzame cez jednu z kontrolných brán. Aj keď táto nemôže pri svojom niekoľkoročnom veku pamätať biblickú dobu, nachádza sa neďaleko Ráchelinej hrobky. Tu podľa Starého zákona patriarcha Jákob pochoval svoju manželku , ktorá mu porodila najmladšieho syna Benjamína. Betlehem sa spomína v biblických textoch aj v iných súvislostiach, napríklad z neho pochádzal rod Dávida, pastiera ktorý sa stal židovským kráľom už tisíc rokov pred udalosťou, ktorá Betlehem preslávila najviac, narodenie Ježiša Krista.
Už aj naše ubytovanie na dve noci v Betleheme sa nesie v tomto znamení, hotel sa volá „Nativity“ – „Narodenie“.
Slobodný rozvoj kresťanstva nastal až za vlády cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanstvu slobodu kultu. Jeho matka sv. Helena bola nadšenou zberateľkou relikvií a nie náhodou sa považuje za prvú archeologičku, ktorá sa v Svätej zemi snažila nájsť miesta spomínané Bibliou. Jej meno nesie aj kostolík na našom Hýbeci. Na naliehanie svojej matky nechal cisár Konštantín postaviť baziliku nad Jaskyňou Narodenia, ktorá sa nachádzala pri vtedajšej osade Betlehem. Prvá spomienka na túto stavbu je z pamätí pútnikov z roku 333. Bazilika bola počas vzbury Samaritánov značne poškodená a preto bola cisárom Justinianom v rokoch 483-556 prestavaná. Stavba, ktorú dnes vidíme, je v podstate touto stavbou zo šiesteho storočia.
Tu stáli jasličky
Napätá bezpečnostná situácia v tejto oblasti, ktorá neobišla ani nás, značne poškodila turistický ruch. Keď v popoludňajších hodinách prichádzame na Námestie Jasličiek je temer ľudoprázdne. S pokorou vstupujeme do Brány pokory temer na kolenách. Vchod do baziliky je zamurovaný tak, aby sa pútnici klaňali pri vstupe na posvätné miesta. Dôvod zníženia vchodu bol prozaickejší. Mal zabrániť tomu, aby rôzni dobyvatelia nevchádzali do Baziliky Narodenia Pána na koňoch a ťavách. Posledné krvavé udalosti sa tu odohrali v roku 2002, keď sa v bazilike zabarikádovalo 240 radikálnych Palestíncov. Deviati z nich pri dobýjaní baziliky prišli o život. O zložitosti pomerov svedčí aj to, že bazilika leží na území pod palestínskou správou a samotná bazilika patrí trom cirkevným komunitám. Svoj priestor tu nachádza štrnásť kresťanských cirkví..
Atmosféru v bazilike som mohol zaznamenať svojim fotoaparátom vďaka tomu, že v nej nie je zákaz fotografovania, čo na mnohých podobných miestach zažijete.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Bazilika Narodenia Pána |
In the Town of Betlehem
Feast of the Nativity, one of the biggest holidays of the church, is being celebrated by Christians in Slovakia and in the whole world. We are all recalling the events in Bethlehem, a town about ten kilometers south of Jerusalem, where according to tradition, in a cave outside the city Jesus was born two thousand years ago. The City of David - Bethlehem (in Hebrew, it also sounds like the city of bread, in Arabic city of meat) was even in the time of our childhood associated with images that we had seen on postcards for Christmas. “Pacholiatko” lying in the manger on straw has always been a symbol of Christmas of our childhood and this is the case even today, in all of Christendom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára