Od roku 1718 bol farárom v Demandiciach Andrej Baraňai, ktorý 12. júna 1732 začal viesť matriku. Do viazanej knihy vpísal prvý záznam o narodení dieťaťa a o tri dni i o smrti obyvateľa obce. Matriku viedol aj pre fílie patriece pod demandickú farnosť, hlavne Maďarovce a Sazdice. Matričné záznamy pribúdajú už temer tri storočia. Sú zdrojom mnohých poznatkov o živote našich predkov. Ich skúmanie je zaujímavé aj keď neraz obťažné. Niektorí duchovní sa vyžívali v krasopisnom prejave a zanechali po sebe skvostné písmo, aj keď najskôr v latinčine, neskôr v nemčine a až od poslednej štvrtiny 19. storočia aj v maďarskom jazyku. Žiaľ, u niektorých sa o krasopise nedá hovoriť. To je potom horor vylúštiť čo i len dátum zápisu, nie to aj mená. Vďaka im aj za to.
Zápis v záhlaví demandickej matriky.
Po množstve hodín presedených nad matričnými zápismi sa chcem na stránkach tohto blogu podeliť o zaujímavosti, ktoré sa v nich nachádzajú. Na úvod vyberám stránku 151 digitalizovanej matričnej knihy. Na 96 strane knihy krstených, konvertitov, manželstiev a úmrtí vedenej v rokoch 1783 až 1859 je záznam z mája 1835 podľa ktorého sa štvrtého toho mesiaca v demandickom kostole konal nezvyčajný krst. V predošlý deň sa Amálii Barošovej a jej manželovi Jozefovi Lukovičovi narodil zákonne syn August Anton Ignác. Už meno dieťaťa dáva tušiť, že bude mať nejaký zvláštny vzťah. Hneď v rubrike krstných rodičov nachádzame záznam tohto znenia: „Jeho kráľovská výsosť gróf August Sasko-Couburg a Gotha, jej kráľovská výsosť Klementína Burbon. Pavol Glac, vtedajší duchovný v Demandiciach, krstil syna pochádzajúceho zo ženskej vetvy miestnej zemepánskej rodiny Baroššovcov. Ako sa toto dieťa dostalo ku krstným rodičom takého rangu? Zo zápisu o spoločenskom postavení otca dieťaťa vyplýva, že bol kráľovským plukovníkom a členom tabulárnych súdov vo viacerých župách. To bude asi kľúč k tomu, ako sa dostal do vzťahu s jedným z najväčších pozemkových vlastníkov v celej ríši.
Portrét manžela Clementiny Orleánskej a jej kráľovský monogram.
August Victor Louis Sax-Coburg a Gotha (13 júna 1818 - 26 júla 1881), bol nemecký princ katolíckej vetvy Koháryho domu Sax-Coburg-Gotha. Bol generál major v armáde Saska a majiteľ hradov Čabraď a Sitno. Z ich rodu pochádzajú štyri panovnícke rody: belgický, anglický, portugalský a bulharský. Patrili do neho napr. belgický kráľ Leopold II., portugalský kráľ Ferdinand August i manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku Albert. Rod Coburgovcov sa dostal na Slovensko, keď sa Ferdinand Juraj August oženil s jedinou dcérou Antona Koháryho, Máriou Antóniou Gabrielou Koháryovou. V Saint-Cloud sa 20. apríla 1843 August Victor oženil s princeznou Clementinou Orléanskou, dcérou Ľudovíta Filipa, kráľa Francúzka a jeho manželky princeznej Marie Amalie da Sicilies. Keď jeho matka zomrela v roku 1862, zdedil jej rozsiahle pozemky v Uhorsku a stal sa jedným z najväčších vlastníkov pôdy v krajine. V roku 1875 sa jeho syn Filip Sachsen Coburg-Gotha v Bruseli oženil s belgickou princeznou Lujzou. Keď sa Lujzina sestra Štefánia vydala za Rudolfa Habsburského - následníka trónu, stali sa Coburgovci blízkymi príbuznými cisárskej rodiny. Cisár František Jozef I. Augustovi Victorovi Louis Sax-Coburg a Gotha udelil titul výsosti s platnosťou aj v Rakúsko- Uhorsku.
Klementína sa narodila v roku 1817 ako dcéra Ľudovíta Filipa grófa z Orleáns. Jej matkou bola dcéra neapolského kráľa, jedna z vnučiek Márie Terézie. Manželstvom sa dostala na viedenský dvor a bola jedna z jeho krásavíc. Dožila sa vysokého veku a svoj dlhý život využila na presadzovanie úspešných sňatkov jej detí. Najmladší syn Ferdinand sa stal bulharským cárom a aj ostatné deti sa umiestnili na európskych panovníckych dvoroch. Cár Ferdinand žil ešte v prvej polovici minulého storočia aj na svojom zámku v Antole, kde sa s jeho pôsobením návštevníci môžu oboznámiť. Jej výsosť Klementína, inak šetrná osoba, pokiaľ išlo o podporu verejného blaha bola štedrá. Zo svojich prostriedkov zakúpila kone pre jeden jazdecký pluk a jeden, nesúci jej meno, obliekla do nových uniforiem. Nuž a keďže Jozef Lukovič bol plukovníkom, je možné, že sa s kráľovským párom poznal a mohol ich požiadať o prevzatie krstnorodičovských povinností k svojmu synovi a dať mu aj meno po krstnom otcovi. Keďže je to v zápise matriky, bol v tom úspešný. Sotva sa už niekto v Demandiciach môže pýšiť takým krstným otcom a mamou.
Život je však často veľmi krutý. Nie každé dieťa malo také privilégiá. Skôr naopak. O pár riadkov nižšie figuruje zápis o tom, že v chotári obce sa našlo opustené dieťa. Šestnásteho mája ho pán farár Glac pokrstil menom Jožko. Za krstných rodičov sa prihlásil demandický manželský pár a dieťa vychovali dobrí ľudia, ako to pán farár v matričnej poznámke uviedol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára