štvrtok 23. marca 2017

Stratený svet

Myšlienka družstevníctva nebola objavená v dvadsiatom storočí. Sprevádzala rozvoj kapitalizmu celé devätnáste storočie, ako prirodzená forma svojpomoci medzi roľníkmi a remeselníkmi. V Demandiciach ju ľudia spoznali po rozbití Československa. Po roku 1938, keď bola obec pričlenená do Maďarského kráľovstva, dominantné postavenie v zásobovaní dedinského obyvateľstva patrilo poľnohospodárskemu družstvu Hangya.

Družstvo zabezpečovalo nákup poľnohospodárskych produktov vyrobených v dedine a na druhej strane sem dodávalo potrebný priemyselný tovar. Na plnenie svojich úloh využívalo budovu cirkevných maštalí, ktoré adaptovalo na obchodné účely. Bola to budova, medzi farou a domom Székelyovcov, postavená do uholnice. V obci stála aj v povojnovom období. Bol v nej potravinový obchod, obuvnícka opravovňa, garáž prvej sanitky a na západnej strane boli k nej v 60. rokoch pristavené prvé verejné záchody. Stavba bola odstránená v dôsledku výstavby novej budovy obecného úradu, ktorá stojí na jej mieste.


Areál JRD v bývalom hospodárskom dvore veľkostatkára Kolomana Janču

V povojnových rokoch obnovy sa v dedine, ako forma pomoci, objavila strojno-traktorová stanica. Netreba si robiť ilúzie, že to bol neviem aký zázrak. Nemala vlastné priestory ani budovy. Jej význam stúpol po roku 1952 založením jednotného roľníckeho družstva a vytvorením štátneho majetku. Ten hospodáril na skonfiškovanej pôde bývalých veľkostatkárov. V prvej polovici minulého storočia boli stroje stanice rozmiestnené po jednotlivých dvoroch a záhumniach. Neďaleko nás, vo dvore Jozefa Oberfranca, mali stojisko a dielňu pásové traktory, Stalince. Pri ich štartovaní sa mnoho minút ozýval rapotavý zvuk, budiaci nás o šiestej hodine rannej. Stalince nám veru nedovolili zaspať do školy. Kolesové traktory boli vo dvore u Herdovcov.
     Družstvo vzniklo, ako aj inde, tj. dobrovoľne, na silu. Takto sa vyriešila potreba koncentrácie poľnohospodárskej výroby do väčších celkov. Tá prebiehala aj vo svete, ale prirodzene, cestou konkurenčného boja. Nuž neviem, či sa s pôdou ťažšie lúčil náš sedliak, alebo ten, čo o ňu prišiel pre zadlženosť svojho podniku. 
     Do konca päťdesiatych rokov sa v princípe organizácia práce a technologická základňa neveľmi zmenili. Technika prichádzala len zriedka, a bola málo výkonná. Veď prvé traktory Zetor 25 mali len dvadsaťpäť konských síl. Postupne sa postavili samostatné výrobné priestory, dielne, maštale a salaš. Na Jaminách sa družstvo pokúsilo vybudovať tehelňu, avšak projekt pre nekvalitnú surovinu ani nedokončili. Na lúke povyše Košúthovho majera sa potom ešte roky pod vysokými topoľmi ponevierali kusy nepoužitých strojov kúpených do tehelne.
     Väčšina objektov stála vo dvore Jančovho kaštieľa a rozsiahleho pozemku, ktorý ho obklopoval. Za potokom boli postavené kuríny, chlievy pre ošípané i maštaľ pre kravy. Väčšie maštale, priamo v hospodárskom dvore, boli postavené až v ďalšom desaťročí. Majthényiho kaštieľ a hospodársky dvor okolo neho využíval do polovice 60. rokov štátny majetok.
     Niekoľko rokov na Hýbeci, Hornom majeri a Dolnom majeri pôsobilo samostatne ďalšie družstvo. Potom boli zlúčené a nakoniec obhospodarovanie všetkej pôdy prešlo do správy Štátneho majetku Šahy, ktorý tu mal najskôr len oddelenie a v osemdesiatych rokoch aj sídlo celého podniku, zabezpečujúceho poľnohospodársku produkciu v katastri jedenástich obcí.

Agitácia do družstva

Prví družstevníci

Nebudem hodnotiť ekonomickú efektivitu, ani politickú  stránku družstevného projektu realizovaného v uplynulom polstoročí. Jedno je však zrejmé. Družstvá boli čosi viac než len výrobno-hospodárske jednotky. Mali svoje sociálne a kultúrne poslanie. Aj za cenu nižšej efektivity poskytli ľuďom v mieste bydliska prácu a to aj takým, ktorí sa v súčasnosti nevedia adaptovať na nové prostredie a ich spoločenské postavenie sa degradovalo na poberateľov rôznych dávok. 
     Pripravil som výber fotografií, z ktorých vyžaruje atmosféra štyroch desaťročí družstevného a aj družného života v obci. Tu je ich prvá séria.

Poľnohospodárska galéria I.

Fotografie: László Csaba Tomis, Milan Ukrop a archívy rodín Šerešovej, Rehorovej, Fekjačovej, Kočerhovej, Vargovej a Kajasovej

Ovčín a kuríny pod Silimáňom


Prvé družstevné maštale a kuríny

Nový hospodársky dvor štátnych majetkov v Kotline, postavený po likvidácii hospodárskych budov v okolí Majthényiho kaštieľa


Jeden z prvých traktorov STS vo dvore Herdovcov

Pred rozdelením práce

Zdravotná prevencia

Zo živočíšnej výroby


Masové okopávanie sa z chotára tiež vytratilo, to málokto ľutuje

Záhradnícka skupina pri zbere paradajok

Pri zbere koreňovej papriky

Krmovinári





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára