V dvadsiatom storočí osudy mnohých demandických rodín ovplyvnili udalosti svetovej politiky. Demandice ležia na rozhraní slovenského a maďarského etnika. Do poslednej štvrtiny 19. storočia boli štatistikmi Uhorska vedené ako prevažne slovenská obec. Popri slovenskom obyvateľstve tu v pokoji nažívali obyvatelia maďarskí a židovskí. Po troch desaťročiach uplatňovania národnostnej politiky uhorskej vlády sa v štatistike z roku 1910 uvádza už len maďarské etnikum. Zánik Rakúsko-Uhorska a nasledujúce desaťročia menili osudy rodín, ktoré bývali v Demandiciach.
Každý kto v Demandiciach žil zanechal v ich histórii svoju stopu a zaslúži si zmienku o tom.
Štátna hranica sa okolo Demandíc pohybovala ako kyvadlo. Uhorské kráľovstvo v roku 1918 nahradila Československá republika, po pár mesiacoch sem na niekoľko týždňov v roku 1919 vtrhli maďarské vojská a zriadili komunistickú republiku rád. Po krvavých bojoch boli československými legionármi vytlačené a Trianonská mierová zmluva vymedzila štátnu hranicu o niekoľko kilometrov južnejšie korytom Ipľa. Zmeny formy štátu, jeho hospodárskeho systému a politického systému vyvolali pohyb obyvateľstva v novom pohraničí v ktorom sa ocitli aj Demandice.
Niektoré rodiny sa nemohli zmieriť so stratou šľachtických titulov a výsad, iné nemohli slúžiť novému štátu a pozemková reforma tiež prispela k ich ekonomickému oslabeniu. Po roku 1918 sa do Demandíc sťahujú rodiny zo slovenského prostredia, ktoré vykúpili gazdovstvá odchádzajúcich vlastníkov. V prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sem prišlo niekoľko desiatok slovenských rodín ale aj trinásť nemeckých rodín.
Po Viedenskej arbitráži sa v novembri 1938 opäť posúva hranica a Demandice sú začlenené do Maďarského kráľovstva čo je spojené aj s odsunom niektorých slovenských rodín. Po šiestich rokoch Maďarsko opäť prehráva vo vojne a Československo sa obnovuje v jeho trianonských hraniciach. Podiel Maďarska na rozbití Československej republiky opäť zasiahol do osudov našich obyvateľov. Niektorí ušli a na tých čo ostali sa vzťahovali retribučné dekréty prezidenta republiky. Aj po druhej svetovej vojne sa mení obyvateľstvo v Demandiciach . Objavujú sa tu na krátky čas slovenské rodiny z Rumunska v domoch nemeckých rodín. Tie boli deportované a po čase sa do Demandíc mohli opäť vrátiť do svojich domov, ktoré kolonisti z Rumunska opustili.
Aj keď sú príčiny a dôvody opustenia domovskej obce rôzne, vždy boli spojené s bolesťou z opustenia rodného domu a kraja v ktorom ľudia žili a to na jednej i druhej strane. Najhoršou formou odsunu obyvateľov z Demandíc bol odsun židovských spoluobčanov v máji 1944 z ktorého už nebolo pre 14 návratu.
Demandice prichýlili ľudí aj po virvare svetových udalostí, ak hľadali nový domov. Či už to boli rodiny Oremová, ktorá musela svoj domov a majetok zanechať v záujme vytvorenia vojenského výcvikového priestoru známeho ako Oremov laz, alebo tri rodiny Gazdíkovcov a Kočerhovcov, ktorým ich rodné Hámre zaplavili vody Oravskej priehrady začiatkom päťdesiatych rokov.
Ako prvé chcem predstaviť osudy rodín z Hámrov, veď Emil Gazdík a súrodenci Kočrhovci boli mojimi spolužiakmi. Adolf Gazdík, jeho brat Jozef a ich sestra Margita patrili medzi našich rodinných priateľov.
Každý kto v Demandiciach žil zanechal v ich histórii svoju stopu a zaslúži si zmienku o tom.
Štátna hranica sa okolo Demandíc pohybovala ako kyvadlo. Uhorské kráľovstvo v roku 1918 nahradila Československá republika, po pár mesiacoch sem na niekoľko týždňov v roku 1919 vtrhli maďarské vojská a zriadili komunistickú republiku rád. Po krvavých bojoch boli československými legionármi vytlačené a Trianonská mierová zmluva vymedzila štátnu hranicu o niekoľko kilometrov južnejšie korytom Ipľa. Zmeny formy štátu, jeho hospodárskeho systému a politického systému vyvolali pohyb obyvateľstva v novom pohraničí v ktorom sa ocitli aj Demandice.
Rodina Winklerová predala svoj majetok vrátane kaštieľa šiestim slovenským rodinám.Od roku 1923 tu bývali rodiny Ukropová, Krištofová a Svetíková.
Niektoré rodiny sa nemohli zmieriť so stratou šľachtických titulov a výsad, iné nemohli slúžiť novému štátu a pozemková reforma tiež prispela k ich ekonomickému oslabeniu. Po roku 1918 sa do Demandíc sťahujú rodiny zo slovenského prostredia, ktoré vykúpili gazdovstvá odchádzajúcich vlastníkov. V prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sem prišlo niekoľko desiatok slovenských rodín ale aj trinásť nemeckých rodín.
Po Viedenskej arbitráži sa v novembri 1938 opäť posúva hranica a Demandice sú začlenené do Maďarského kráľovstva čo je spojené aj s odsunom niektorých slovenských rodín. Po šiestich rokoch Maďarsko opäť prehráva vo vojne a Československo sa obnovuje v jeho trianonských hraniciach. Podiel Maďarska na rozbití Československej republiky opäť zasiahol do osudov našich obyvateľov. Niektorí ušli a na tých čo ostali sa vzťahovali retribučné dekréty prezidenta republiky. Aj po druhej svetovej vojne sa mení obyvateľstvo v Demandiciach . Objavujú sa tu na krátky čas slovenské rodiny z Rumunska v domoch nemeckých rodín. Tie boli deportované a po čase sa do Demandíc mohli opäť vrátiť do svojich domov, ktoré kolonisti z Rumunska opustili.
Nová slovenská mládež v Demandiciach
Aj keď sú príčiny a dôvody opustenia domovskej obce rôzne, vždy boli spojené s bolesťou z opustenia rodného domu a kraja v ktorom ľudia žili a to na jednej i druhej strane. Najhoršou formou odsunu obyvateľov z Demandíc bol odsun židovských spoluobčanov v máji 1944 z ktorého už nebolo pre 14 návratu.
Demandice prichýlili ľudí aj po virvare svetových udalostí, ak hľadali nový domov. Či už to boli rodiny Oremová, ktorá musela svoj domov a majetok zanechať v záujme vytvorenia vojenského výcvikového priestoru známeho ako Oremov laz, alebo tri rodiny Gazdíkovcov a Kočerhovcov, ktorým ich rodné Hámre zaplavili vody Oravskej priehrady začiatkom päťdesiatych rokov.
Ako prvé chcem predstaviť osudy rodín z Hámrov, veď Emil Gazdík a súrodenci Kočrhovci boli mojimi spolužiakmi. Adolf Gazdík, jeho brat Jozef a ich sestra Margita patrili medzi našich rodinných priateľov.
Z Hámrov do Demandíc
O výstavbe vodnej gravitačnej priehrady na severnej Orave sa uvažovalo už pred dvomi storočiami. S realizáciou tejto myšlienky sa začalo až pred sedemdesiatimi rokmi. V roku 1941 sa začali práce na výstavbe Oravskej priehrady, ktorá mala zaplaviť svojimi zachytenými vodami niekoľko oravských obcí. Najsevernejšia z nich bola obec Hámre, predtým Oravské Hámre, či Hamri. Z jej názvu vyplýva, že vznikla pri hámroch slúžiacich na spracovanie železa. Neskôr sa jej obyvatelia živili popri poľnohospodárstve aj pláteníctvom.
Na priedomí v Hámroch
Osud výstavbe priehrady nežičil, lebo počas rozbiehajúcej sa výstavby stavenisko postihli dve veľké povodne na rieke Orava, ktorú mala priehrada skrotiť. Vojnové udalosti nakoniec práce na priehrade znemožnili. Až po vojne sa prepracovali projekty a betónová priehrada s hydrocentrálou bola v roku 1953 daná do prevádzky.
Kým sa tak stalo, územie nad priehradou museli obyvatelia Hámrov opustiť. Stovky rodín z oravských obcí sa rozpŕchli po Slovensku i českom pohraničí. V Demandiciach si našli nový domov tri rodiny. Z Hámrov sa sem prisťahovali dve rodiny Gazdíkovcov a Jozef Kočerha s rodinou.
Pamiatka na oravskú dedinku je dnes zakrytá vodami Oravy ale aj potôčika Jalešnej, ktorý do Oravy ústil poniže Hámrov. Až na jednu výnimku, som na internete okrem malej nekvalitnej fotografie nič o tomto hniezde rodín Gazdíkovcov a Kočarhovcov nenašiel. Som preto rád, že František Kočerha, doteraz opatroval staré rodinné fotografie dokkumentujúce život ich rodiny v Hámroch a ich prvé roky pobytu v Demandiciach. Vďaka nemu sa môžete na ne podívať.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Jozef Kočerha opúšťa Hámre s posledným vozom svojho majetku. |
Colonists of Demandice
In the 20th century the fate of many Demandician families was influenced by world politics. The population of Demandice is created by people of both Sovak and Hungarian nationalities. Until the last quarter of the 19th century statisticians were considering Demandice a mostly Slovak settlement. Alongside the Slovak population, Hungarians and Jews lived here in peace. After three decades of strict application of the Ugrian national politics however, the statistics from 1910 only recognize Hungarian nationality. The fall of Austria-Ugrian Empire and the following decades were also shaping the life of local families. Everyone who ever lived in Demandice has left a unique trace in their history and deserves to be remembered.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára