Prvé záznamy s menom Paczolay, ktoré som našiel v demandických matričných knihách pochádzajú z osemdesiatych rokov osemnásteho storočia. Po hektických rokoch na prelome 17. a 18. storočia, kedy sa v obci nanovo usídľovali zemepánske rody, príchod Paczolayovcov už predznamenáva novú vlnu prisťahovalcov. Odkiaľ sa vzala rodina, ktorá poldruha storočia patrila k demandickej elite? Rodinné korene nachádzame v malej dedinke Obsolovce neďaleko Topoľčian, ktorej názov v maďarčine znie „Paczolaj“. Rodina po získaní zemianskeho titulu používala prídomok „ z Obsoloviec“, teda „ de Pacolaj“ . Z toho potom v spojení s menom príjmenie „Paczolay“. Z Obsoloviec sa rodina presťahovala do Novohradskej župy a Hontianskej župy a tým aj do Demandíc.
Rodový erb:
V modrom poli zo zeleného základu vyskakujúci srnec, majúci šípom prestrelený krk. Z helmice nad štítom sa týči zlatý lev, ktorý pravou prednou nohou drží vytasený zaoblený meč. Prikrývky, sprava zlatomodré, zľava striebornočervené.
Prvý nobilitačný diplom získala rodina v prvej polovici sedemnásteho storočia. Juraj Paczolay sa v roku 1660 oženil s Magdalénou Šambokréty. (Mimochodom, členovia tohto rodu sa objavujú aj v rodostrome Demandickovcov. Jedna z vetiev Demandickovcov vymretých po meči našla svoje pokračovanie v ženskej línii práve cez rod Šambokréty.) Juraj a jeho potomkovia získali, dedením z manželkinej strany, majetky v Szúgyi (pri Balážskych Ďarmotách) v Novohradskej župe a v rokoch 1754-55 figurujú Jurajovi vnuci, Alexander, Juraj, Ján, Anton a Pavol v celoštátnom zozname zemanov ako zemani v Novohradskej župe.
Prvá zmienka o Paczolayovcoch v demandickej matrike krstených. 14.marca 1785 bol v Demandiciach pokrstený Anton Paczolay, neskôr manžel Anny Gaál a otec Jána Paczolaya.
Alexandrov vnuk Gregor Paczolay pôsobí v Demandiciach ako poštmajster v poslednej štvrtine osemnásteho storočia. Za manželku mal Františku Cselko. Záznamy o krstení ich detí sú prvé doklady o prítomnosti rodu v Demandiciach. Najstarší z nich je záznam o krste syna Antona zo 14. marca 1785. Ďalšie deti sa im narodili v rokoch 1786, 1788, 1790 a 1794. Rok 1784 alebo 1785 je pravdepodobne rokom príchodu Gregora Paczolaya do Demandíc. Gregorov brat Jakub bol tiež poštmajstrom a to v Balážskych Ďarmotách. Funkcia poštmajstra bola zastávaná zemanmi. Pre jej získanie bola potrebná gramotnosť, čo v osemnástom storočí nebola medzi nižšou šľachtou ani zďaleka bežná vec. Vidíme to aj na súkromných urbáriátnych zmluvách v Demandiciach. Tie sa používali pred urbariátmi vydanými Máriou Teréziou v druhej polovici storočia. Osoby pri ktorých bol uvedený zemiansky titul sa vo väčšine podpisovali len krížikom. Na tomto mieste môžeme uviesť, že poštmajstrom bol aj Ján Grasakovich o ktorom predpokladáme, že je pochovaný v kamenej krypte na Hýbeci pri Demandiciach. Ten bol dokonca poštmajstrom kniežaťa Rákocziho a vojenským sudcom v pevnosti Nové Zámky a neskôr v Mojmírovciach. Prepojenie rodiny v Demandiciach, Balážskych Ďarmotách a Drégeľ Palánku je vidno aj z rodostromu Gregora Paczolaya.
Rodostrom Gregora Paczolaya
(kliknutím na obrázok stiahnete diagram v PDF formáte)
Z ostatných členov rodiny môžeme uviesť, že Martin bol v rokoch 1861-62 v Novohrade župným komisárom verejného poriadku (persecutor comissárius), teda velil pandúrom. Tieto funkcie mohli zastávať len zemani. Jákó Paczolay bol po revolučných rokoch hlavným právnym zástupcom Novohradskej župy. Július, ktorý zomrel v roku 1897 bol predsedom sirotskej stolice a Zoltán sa stal tajomníkom spotrebného družstva „Hangya“, inak bol advokát. Ladislav, Ján a Gabriel boli tiež právnici. Ladislav pôsobil ako sudca kráľovského tabulárneho súdu, Gabriel bol advokátom.
Najvýraznejšou osobnosťou z nich bol Ján Paczolay, ktorý sa narodil 18. mája 1818 v Demandiciach ako syn Antona Paczolaya a Anny Gaál. Priženením sa do demandickej rodiny Majthényiovcov sa dostal do blízkosti bratov Ladislava a Antona Majthényi a jeho syna Ladislava, ktorí zastávali najvyššie funkcie v Tekovskej župe, respektíve v Hontianskej župe. V rokoch 1848 – 49 bol už poslancom za župu na Uhorskom sneme. Tomuto jeho pôsobeniu som sa venoval v príspevku „Demandičania na Uhorskom sneme“.
Rodostrom Majthényi
(kliknutím na obrázok stiahnete diagram v PDF formáte)
(kliknutím na obrázok stiahnete diagram v PDF formáte)
Majthényiovci boli tradične konzervatívna rodina, od starých časov vždy stojaca na cisárovej strane. To sa prejavilo aj na Jánovi Paczolayovi, ktorý sa stal zaťom Ladislava Majthényiho. V jeho kaštieli v Demandiciach žil s manželkou Kamilou. Z politiky po revolúcii odišiel a venoval sa právnickému povolaniu. V tom bol mimoriadne schopným odborníkom. Dodnes sa v Demandiciach v súvislosti s kauzami, ktoré prevzal traduje, že : „Na čo Paczolay položí ruku, to je jeho!“. Nečudo, že dlhodobo pôsobil ako hlavný právny zástupca Ostrihomskej kapituly. V právnickej dráhe mal pokračovať aj syn Anton. Jeho život sa však tragicky skončil už počas prvého semestra na štúdiu práv v Budapešti.
9. marca 1884 vyšiel na titulnej stránke týždenníka „Vasárnapi ujság“ nekrológ Jána Paczolaya (vpravo).
V súčasnej dobe sa s rodinou Paczolay priamo nestretáme, avšak jej pokračovaním je rodina Michala Novotného – Mlinarčíka, ktorého otec Karol Novotný – Mlinarčík bol manželom vnučky Ireny Paczolayovej. Tá v demandickom kaštieli Majthényiovcov žila do roku 1943. Bola pravnučkou zakladateľa demandickej vetvy Paczolayovcov.
Pripomienkou na pôsobenie rodu sú náhrobky na miestnom cintoríne ako aj rodinné mauzóleum, v ktorom majú miesto večného odpočinku niektoré z osobností rodu o ktorých sme sa zmienili. Ich životným krédom bolo:
Maximus Honor Veritatem Amplecti.
Najväčšia česť je prijať pravdu.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
The Paczolays come to Demandice
The first records of the name Paczolay, which I have discovered in the book of birth records, come from the 80ties of the 18th century. After several hectic years on the edge of the 17th and 18th centuries, the squire houses started to return to our village once again and settled it anew. Among them were the Paczolays whose coming foreshadowed a new wave of immigrants. Where had this family that belonged to the elite of Demandice for more than one and a half century come from? Their family roots can be traced back to a small village Obsolovce nearby Topoľčany. In Hungarian, this village (Obsolovce) is called „Paczolaj“. After obtaining the squire title the family added „de Paczolaj“ to their name. This obviously stands for „from Obsolovce“. Later, the Paczolay family moved from Obsolovce to the Novohrad and Hont counties and thus to Demandice as well.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára