Drozdia rodinka

Na svojich fotografických potulkách som sa málokedy venoval faune.  Zvieratká sú plaché a ich fotografovanie si vyžaduje špeciálne vybavenie. Nosiť so  sebou statív, ťažký teleobjektív a ďalší na makrofotografie hmyzu sa mi buď nechcelo, alebo som do tohto zariadenia pre malú využiteľnosť neinvestoval. Demandice v tejto oblasti preslávil československý fotograf Jaroslav Holeček z Prahy. Moje pionierske pokusy sa mu nemôžu prirovnávať, ale nejako sa začať musí. Pozrite sa cez moju kameru do hniezda párika drozdov. V hustej spleti ihličia sa zo siedmich vajíčok vyliahol párik mláďat, o ktoré sa stará do čierna sfarbený drozd a, o niečo svetlejšia, jeho družka.

Veľkonočné pohľadnice z chotára

Po šokujúcej zime sa príroda prebúdza zo spánku, ukazuje svoju životnú silu a mohutne obnovuje vegetačný rast. Pozrite pár snímok zo severozápadnej časti chotára Demandíc z honov Čepek a Jarkavá.

Jarná panoráma

Západný obzor

Hruška v poli

Keď rozkvitli trnky

Pohľad do susedných chotárov

Pionierka v repke

Srnky opreteky

Na práchnivej vŕbe v Jarkavej

V zdravom tele...

Kedysi bola pre peších turistov vyhlasovaná akcia „100 jarných kilometrov“ . V Demandiciach si to chceli odfajknúť takmer naraz, a preto bol zorganizovaný vytrvalostný beh pracovníkov štátneho majetku. Ako sa zdá, do cieľa dobehli len títo dvaja. Sláva to bolo o to väčšia. 

Príležitostný šport nechýbal ani v Tupej na prečerpávacej stanici Ropovodu, kde pracovali aj viacerí Demandičania. Šport to nebol bohvie aký, ale zamestnanci si to užili. Museli pri behu vláčiť nadmernú záťaž svojich „pivných socializmov“, a preto to mali oveľa ťažšie než výkonný športovci.

Keď sa už nenašlo dosť futbalistov, ktorí by udržiavali tradíciu dedinského športu, nahradili ich  dievčatá. 

Proti prvoligistkám Slávie Praha som si v priateľskom zápase starých pánov zachytal aj ja.

Foto rodinné archívy: M. Lukáčovej a Milana Štutiku a Milana Ukropa.

Výstavná tvár našej dediny

Všeličo sa dá vidieť v našej dedine a v jej chotári. Nateraz chcem ukázať prívetivejšiu tvár starostlivosti o obydlia a ich okolie, tak ako ich nasnímala moja kamera. Verím, že ďalšie možnosti bude mať čoskoro. Ale nezabudnem ani na to, čím sa vlastníci budov a iných nehnuteľností chváliť nemôžu. Nech je im táto ukážka inšpiráciou.

Demandice uličné pomenovania nemajú, ale toto je na Novej ulici

Na Dolnom majeri

Nová tvár Dolného majera

Vitajte v Demandiciach

Najkrajšia predzáhradka

Smutná vŕba v dedine

Nové byty a obchod Pod Bujdoškou

Bývanie pri Búre

Obnovená južná fasáda kostola sv. Michala v Demandiciach

Svätec, ktorý dal meno našej dedine

Najstaršia budova Demandíc stojí v osade Hýbec, kostolík sv. Heleny

Viac ako deväť krížikov nosí na chrbte najstaršia obyvateľka našej dediny, pani Lapinová

Prebudenie jari

Na prvú jarnú vychádzku ma podnietila túžba fotografovať z miest, ktoré som doteraz nasnímal len z diaľky. Zarána, keď sa slnko iba dvíhalo spoza Drégeľského hradu, som už bol na holiach nad maďarovskými vinicami. Tie ležia v úbočí nad niekdajším majerom Dobšoň. Maďarovčanov musím pochváliť za to, že tradíciu vinohradníctva na tomto mieste ešte stále udržiavajú. 

     Vysoké hole nad údolím Čikereď (Chekered) sa uvádzajú ako hranica maďarovského chotára už v listine kráľa Ladislava IV. Kumánskeho, vydanej v roku 1276. V nej je aj zmienka o chodníku vedúcom na Hýbec. Je to historické miesto, lebo cez tieto holiny viedli stredoveké cesty z Hokoviec do Maďaroviec a do Domadíc. 

     V Sazdiciach pokračuje reštaurovanie exteriéru kostola sv. Mikuláša. Dúfajme, že sa tento klenot v údolí Búru zaskvie v jednej zo svojich najkrajších podôb. Len neviem, kedy to bude.

    Za južnou hranicou chotára Demandíc sú Vyškovce. O rímskom opevnení i stredovekom hrade, ktoré tu stáli, som sa už zmienil v jednom zo svojich príspevkov. Prešiel som dokola vyvýšeninu Mahír, na ktorej stáli, domnievajúc sa, že v zarastenom teréne bez rozvitej vegetácie uvidím viac. Odchádzal som sklamaný. Neinformovaný turista ani netuší, že je na mieste najbohatšieho nálezu rímskych mincí na Slovensku a na mieste  historických hradísk, ktoré kontrolovali výstupy z údolí riečok Krupinica, Štiavnica a Búr. Jediná tabuľka, ktorá je tu pribitá na agáte, na najvyššom bode hradiska prezentuje istý maďarský spolok, nevedno prečo.  

Údolie Čikereď, v pozadí Santovka  

Západná časť Santovskej pahorkatiny v rannom opare

Planina nad Dobšoňom - pravdepodobne na tomto mieste v marci 1944 pristál na malom lietadle maršal Malinovský, aby dohliadal na začiatok bratislavsko-brnianskej operácie

Kostol sv. Mikuláša počas obnovy

Začiatok jari na Ipli

Koniec jedného topoľa

Vrcholová časť pahorku Mahír

Novohradské hory, vstup do Veľkej doliny

Pohľad z Mahíru do údolia Štiavnice

Údolie Krupinice