760. výročie Sazdíc

Sú dediny, ktorých dejiny svojim historickým odkazom presahujú rámec ich dnešnej veľkosti. Pritom majú to šťastie, že ich vedenie sa o hodnoty, vytvorené predkami, príkladne stará a posúva ich nasledovnej generácii. Takouto dedinou sú aj Sazdice. Je to neveľká obec pod strmým úbočím kopca, zvaného Veľká Morda. Pamätá aj slávnejšie časy, v ktorých ťažila zo svojej polohy v južnej časti údolia potoka Búr. Popri ňom viedla, zo sídelných miest Ostrihom a Vyšehrad, do banských miest na severe krajinská cesta  Via magna. Sazdice boli pred storočiami zemepanským trhovým mestečkom. Tento rok si pripomínajú 760 rokov od prvej písomnej zmienky o obci.

  Už začiatkom 14. storočia mali veriaci postavený kostol v gotickom slohu. Okolo roku 1370 bol vyzdobený freskami na veľmi vysokej výtvarnej úrovni. K maľbám, ktoré boli až do roku 1898 skryté pod vápennými nátermi, pribudli ďalšie, objavené v rámci obnovy kostola. Pokračujúce výskumy priniesli potešujúce výsledky v objave fresiek, znázorňujúcich život Krista. Veríme, že odkrytie fresiek v lodi kostola pozdvihne jeho krásu a kultúrnohistorickú hodnotu.

  Sazdice si v posledných rokoch obľúbili milovníci stredovekého umenia aj vďaka krásnej práci reštaurátora Vladimíra Úradníčka a jeho nasledovníkov, ktorí ju tu zanechali v podobe obnovených nástenných malieb. Tieto maľby sa stali pojmom v celej Európe. V kostole, postavenom okolo roku 1330, v národnej kultúrnej pamiatke, cíti človek atmosféru talianskej renesancie.

  V skúškach dejín obstál, bez zmien v originálnom prevedení, aj kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, postavený v roku 1885. Obidva kostoly sa využívajú na náboženské účely a sú turistickou zaujímavosťou obce.

  V Sazdiciach na nás dýcha atmosféra dávnych čias prostredníctvom domcov, ktoré si pamätáme spred desaťročí. Málokto nazrel do neskutočne rozsiahlych pivníc pod kopcom Veľká Morda. Vo vekmi poznačených stromoch čítame odkaz starých ovocinárov a lesníkov.

  Okrem nich poskytujú príležitosť poznať miestnu históriu aj dva bývalé sedliacke domy, upravené ako dedinské múzeum. Zhromaždené zbierky dokladujú spôsob života obyvateľov v minulom storočí, a tiež aktivity miestneho urbárskeho spolku. A čo treba zvlášť oceniť, je ochota, sprístupniť ich návštevníkom.

  V sobotu 14. augusta si obec Sazdice pripomenula slávnostným programom významné historické výročie. V rámci osláv sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, spomienka na predkov s bohoslužbou a kladenie vencov k obecnému pamätníku.

  V rámci kultúrneho programu účinkovali súbory z obcí Nagybörzsöny, Sazdice a Demandice. Diváci ocenili aj vystúpenie gajdošky Zsuzsany Pék a súboru Mareka Uhnáka z Rybníka nad Hronom. V miestnom kultúrnom dome bola inštalovaná výstava historických fotografií Jozefa Sztakóa.

  V rámci kultúrnej časti osláv sa uskutočnila aj prezentácia monografie autorov Henriety Žažovej, Matrina Bónu, Tatiany Danieličovej a Milana Ukropa „Kostoly demandickej farnosti“, ktorá je venovaná trom kostolom majúcich status národnej kultúrnej pamiatky. Významná časť je venovaná sazdickému gotickému Kostolu sv. Mikuláša s jeho jedinečnými freskami v rámci Slovenska.

  Komornú a príjemnej atmosfére sazdických osláv približujem vo svojej fotoreportáži.

Starosta Sazdíc Zoltán Srna predstavuje Zsuzsanu Pék, sólistku na gajdy

Prvé verejné vystúpenie najmladšej generácie

Sazdický citarový súbor patrí k najlepším na Slovensku

Z vystúpenia demandických senioriek

Súbor z Rybníka nad Hronom sa prezentoval vynikajúcim spevom, hudobným sprievodom a krojmi

Katarína Ballová uvádza publikáciu „Kostoly demandickej farnosti“

Kráľovičovský kráter?

V okolí Dudiniec sa nachádza vo voľnej prírode viacero záhadných útvarov, ktoré doposiaľ neboli dostatočne vedecky preskúmané. Popri spečených valoch sú to, aj modernými metódami identifikované, kruhové objekty z obdobia neolitu. 

    V lesoch medzi obcami Hokovce, Horné Semerovce, Demandice a Santovka sa nachádza útvar, ktorý má kruhový tvar a hĺbku  deväť metrov. Už dávnejšie som si ho všimol na mapách starých vojenských zameraní. Niesol názov „Okrúhle jazero - Kerek tó“. Nie je to preto objekt neznámy. Študujúc tieto mapové podklady ma vždy zarážalo, že na miestach, kde ho geodeti zakreslili je dosť rozsiahla vyvýšená planina s nadmorskou výškou okolo 200 - 214 metrov. Jazierko nemá nijaký prítok vody, či už potôčikom, alebo suchým jarkom, ktorý by zvádzal prívalové zrážky. V novších mapových podkladoch figuruje ako „Kráľovičova slatina“. Meno dostala po už neexistujúcej osade Kráľovičová, v ktorej katastri ležala, teraz patrí do  katastra Horné Semerovce. V súčasnej dobe je toto miesto, ako slatinné jazero, chráneným útvarom. Podľa môjho názoru skrýva oveľa viac, ako hodnotný biotop.

    Skúmajúc históriu geologického územia som postupne prišiel k domnienke, že tento útvar by mohol byť vytvorený nárazom vesmírneho telesa do Zeme. Miesto nejaví žiadne známky ľudskej činnosti, napríklad ťažby nerastnej suroviny. V skutočnosti je to jama s kruhovým obvodom približne 310 metrov, majúca priemer asi sto metrov. Na katastrálnej mape je vyznačená jeho plocha v nadmorskej výške  214 metrov. Nachádza sa na plošine nad okolitým terénom. Ako vidieť na leteckej snímke, má takmer dokonalý kruhový tvar. Obdobne aj jazierko, ktoré vytvorila nazhromaždená dažďová voda. To má priemer 60 – 63 metrov. Sklon svahu som zatiaľ nemeral. Odhadujem ho na 30 až 35 stupňov.

Letecký pohľad na Kráľovičovu slatinu s vyznačením obvodu krátera

Dojem z návštevy tohto miesta je magický. Ticho a tvar   miesta návštevníka pohlcujú. Snáď táto moja stať podnieti odborné kruhy k preskúmaniu tohto areálu, ktorý má šancu byť ojedinelým na Slovensku. Moje konštatovania sú pochopiteľne len vývody amatéra. Je pravda, že tomuto objektu chýba jeden z hlavných znakov impaktného krátera, t.j. prstenec navýšených hornín na jeho obvode. Keďže terén tvorí sprašová hlina, mohol byť eróziou, či rozorávaním odstránený. Sonda do krátera by mohla preukázať, či je jeho podložie stlačené nárazom cudzieho telesa, alebo nie.  Pri dopade meteoritu vzniká  obrovské teplo a tlak. Na stene krátera sa vytvára sklo a pod ním roztavená hornina. To sa dá vrtom overiť.     

    Inak ma zaujala aj skutočnosť, že tento kráter má rovnaký tvar a veľkosť, ako známy kráter v Kaali v Estónsku, uctievaný už od pradávna. Údajne bol vytvorený nárazom pred 7500 rokmi. Tento však má spomínanú korunku na obvode. 

    Absencia znakov impaktného krátera môže poukazovať na to, že v tomto priestore sa vytvoril závrt v dôsledku prepadu podložia. Dudince a ich blízke okolie neleží v oblasti banskej činnosti, a preto prepadlina Kráľovičova slatina nemôže byť dôsledkom poddolovania terénu. Po povrchovej ťažbe nerastnej suroviny niet žiadnych náznakov, napríklad v podobe háld. Hlina na povrchu nie je vhodná na výrobu tehál. Ak by sa na nejaký účel mala zemina z krátera vyťažiť, čo je objem cca 60 000 metrov kubických, musela by sa niekde objaviť. Tehelňa, ani iný podobný objekt, tu v okolí neexistoval. Tehly, nesúce značky výrobne, by sa určite v okolitých obciach našli. Navyše, kráter už existoval v poslednej štvrtine 18. storočia.

   Nové prepadliny, ako Kráľovičovská slatina, sa objavujú aj v súčasnosti, či už na Sibíri v dôsledku ťažby plynu a topenia permafrostu, alebo aj v Mexiku. Prepadliny sú javy vyskytujúce sa v krasových oblastiach. Spôsobuje ich voda, ktorá odtečie z väčších podzemných dutín a uvoľnený priestor stratí protitlak oproti povrchu a prepadne sa.

    Kráľovičovský kráter sa nenachádza v krasovej oblasti, ale v línii levického žriedlového pásma. V ňom sa minerálne vody dostávali na povrch vlastným tlakom a v poslednom poldruha storočí aj čerpaním. Spúšťačom takýchto prepadov by mohlo byť zemetrasenie, ktoré buď uzavrie priesaky vody v podzemí, alebo ich otvorí. Kráter leží na priesečníku zlomovej línie, pozdĺž turovsko-levickej hraste a predpokladaného zlomu, pozdĺž Lišovského potoka. Nevedno, či toto nie je príčina vytvorenia tohto nevšedného útvaru neďaleko Dudiniec. V roku 1443 bolo mesto Banská Štiavnica, ležiace v kaldere Štiavnického stratovulkánu, úplne zničené zemetrasením, ktoré ťažko poškodilo aj banské diela. Iba 30 kilometrová vzdialenosť od epicentra zemetrasenia nevylučuje aj pohyby v podloží v oblasti Kráľovičovej.

    V budúcnosti je na odborníkoch, aby nám dali kvalifikovanú odpoveď o pôvode Kráľovičovského krátera.

Kráľovičova slatina, jazierko 60 m široké na dne krátera s priemerom sto metrov