Demandický drobizg

V tomto roku si vedecká verejnosť pripomína dvojité okrúhle výročia vzťahujúce sa k osobe MUDr. Jozefa Pantočka (1846 – 1916 ). Jozef Pantoček pochádzal z lekárnickej rodiny , narodil sa v Trnave, vyštudoval medicínu na univerzite v Gotingene a vo Viedni. Lekársku prax začal v Továrnikoch , pôsobil ako hlavný lekár v štátnej nemocnici v Bratislave. Popri medicíne sa intenzívne venoval botanike. Je to botanika, ktorá spojuje našu obec s týmto vynikajúcim vedcom. 

MUDr. Jozef Pantoček

      J. Pantoček vykonával botanický výskum    vo Veľkej Fatre, Vysokých Tatrách a neskôr i v Dalmácii, Bosne, Čiernej Hore, Hercegovine a v Albánsku i vo Francúzku.  Okrem opisu existujúcich rastlín sa venoval ako jeden z prvých vedcov  aj fytopaleontológii. V centre jeho záujmu boli jednobunečné kremičité riasy. V roku 1902 publikoval výsledky svojho  výskumu rozsievok ( Diatomaceae ) . V rámci jeho vedeckého popisu sa stretávame aj s menom Demandíc. Je to v súvislosti so zavedením taxonu pre jeden z druhov rozsievok, Fragilaria hungarica Pantocsek, ako porovnávacieho štandardu pre skupinu živočíchov, ktoré vykazujú spoločné vlastnosti.Ako miesto jej výskytu uvádza Demandice v Hontianskej stolici. Nález tejto vzorky bol datovaný na rok 1892. Vzorka pochádza z treťohorných usadenín. Bližšie miesto sa neuvádza. Podľa toho, že dnes sú známe takéto náleziská v okolí Banskej Štiavnice, Zvolena a Lučenca  dá sa podľa ich vzhľadu usúdiť, že vzorka bola pravdepodobne získaná v starej pieskovcovej bani na Bujdoške. Nie je však vylúčené ani iné miesto. V našom chotári treťohorné usadeniny  pieskovcov vystupujú na povrch na niekoľkých miestach. Napríklad na Bujdoške  v náprotivnom, na juh orientovanom svahu nad cestou. Môžeme ich vidieť aj v svahu východne od bývalého Klimkovho majera na Ilave. Pivnice v časti Pivničky a na Cinvári sú vyhĺbené tiež do takéhoto materiálu.

Treťohorné usadeniny v Demandiciach.Nad nimi usadeniny vytvorené  po ústupe mora.

      Rozsievky sú veľmi malé organizmy o veľkosti len niekoľkých mikrónov a preto ich voľným okom nevidíme. Najstaršie nálezy rosievok sa datujúu do obdobia pred 120 milónmi rokov. Ich vymieraním sa postupne v moriach usádzali a pod tlakom vody spevňovali kremité schránky čím vytvárali horninu – diatóm. Tieto horniny majú praktické využitie a ťažia sa v miestach s vyššou mocnosťou usadenej vrstvy. Najčistejšie ložisko tejto suroviny v Európe je v Macedónsku a dosahuje mocnosť 12 metrov. Ložisko v Kalifornii má hrúbku až 305 metrov. To dokazuje, že rosievky sa rozšírili po celom svete . Predpokladá sa, že existuje milión až desať miliónov druhov. Predstavujú podstatnú zložku biomasy a významne sa podieľajú na tvorbe kyslíka.

Vľavo pôvodná kresba J. Pantočka zobrazujúca Fragiláriu hungaricu podľa vzorky z Demandíc (1892) [podľa https://vm.mtmt.hu/download/1274327.pdf%5D

      Z praveku sa z nich zachovali kremičité schránky, ktoré sa dajú skúmať ako fosílie dodnes. J. Pantoček sa v rámci ich výskumu stal priekopníkom mikrofotografie. Svoje fotografie urobené cez mikroskop s úspechom vystavoval. Za svoj prínos pre rozvoj fotografie sa stal nositeľom Zlatej medaily amatérskej fotografie. Demandice tak mali šťastie, že sa v nich zdržiavala po J. Marastonim, ktorý bol priekopníkom fotografie v Uhorsku v polovici 19. storočia, aj tvorca mikrofotografie.
      Svoje celoživotné zbierky a dielo venoval Národnému múzeu v Budapešti. Žiaľ počas bojov o Budapešť na prelome rokov 1944/1945 bolo zničených osemdesiat percent jeho zbierkového materiálu. Zachovaná časť z nich je tu v úschove doposiaľ.

Zbierky MUDr. Jozefa Pantočeka v Národnom múzeu v Budapešti, ktoré neboli počas vojny zničené. Je medzi nimi aj taxon z Demandíc

Mikroorganizmy boli celoživotným osudom Jozefa Pantočka. Je paradoxom, že jeden z nich ho pripravil aj o život, keď v roku 1916 zomrel v Továrnikoch na nákazu brušným týfusom.

Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:

Usadeniny rosievok

---

Little Things of Demandice

This year the scientific community honours twin anniversaries related to the person of MD. Pantočka Joseph (1846-1916). Joseph Pantočka came from a pharmacists Pantoček family, was born in Trnava and studied medicine at the University of Gotingene and Vienna. After having begun his Medical practice in Tovarniky, he served as chief physician in the state hospital in Bratislava. Alongside with medicine, he also intensely practised botany. It's botany which connects our community with this excellent scientist.

V meste Betleheme

Sviatok Narodenia Pána, jeden  z najväčších sviatkov cirkevného roka, slávia dnes kresťania na Slovensku i vo svete. Pripomínajú si udalosti v Betleheme, meste asi desať kilometrov južne od Jeruzalema, kde sa podľa tradície v jaskyni za mestom pred dvomi tisícročiami  narodil Ježiš. Mesto Dávidovo - Betlehem v hebrejčine znie aj ako mesto chleba, arabsky mesto mäsa, sme si už v útlom detstve spájali s obrázkami, ktoré sme vídali na pohľadniciach k Vianociam. Pacholiatko ležiace v jasličkách na slame bolo symbolom Vianoc nášho detstva a je tomu tak aj v dnešný deň v celom kresťanskom svete.

Pre návštevu Izraela sme sa rozhodli s manželkou pred rokom, dúfajúc v pokojný rok v ktorom zámery turistov a pútnikov nenarušia nepokoje v tejto oblasti sveta. O pár dní vypukla arabská jar a preto sme až do mája trnuli, či našu cestu do kolísky kresťanstva a miesta narodenia Ježiša z Nazaretu nestornujeme. Do nepokojnej Palestíny sme sa napokon koncom mája vydali.
      Palestínsku krajinu som spoznával v detstve na známkach listov a pohľadníc, ktoré posielali z Palestíny sestry Eislerové pochádzajúce z Demandíc. Po  návrate z koncentračného tábora sa vysťahovali do Palestíny. Naša skupina priletela po viacerých bezpečnostných kontrolách do Tel Avivu odkiaľ sme sa presunuli cez Jeruzalem na územie Palestínskej autonómie, do mesta Betlehem.
      Z Jeruzalema sa po štvrťhodinovej jazde mierne zvlnenou krajinou Júdska   zastavujeme pri nevábnom  železobetónovom osem metrov vysokom múre, ktorým Izrael ohradil Palestínu aby získal kontrolu nad pohybom jej obyvateľstva v snahe chrániť sa pred teroristickými útokmi. Poznal som Berlínsky múr, ten bol proti tomuto len slabým oplotením aj keď miestami tiež betónovým.

Naša skupina na Námestí Jasličiek

      Do mesta vchádzame cez jednu z kontrolných brán. Aj keď táto nemôže pri svojom niekoľkoročnom veku pamätať biblickú dobu, nachádza sa neďaleko Ráchelinej hrobky. Tu podľa Starého zákona patriarcha Jákob pochoval svoju manželku , ktorá mu porodila najmladšieho syna Benjamína. Betlehem sa spomína v biblických textoch aj v iných súvislostiach, napríklad z neho pochádzal rod Dávida, pastiera ktorý sa stal židovským kráľom už tisíc rokov pred udalosťou, ktorá Betlehem preslávila najviac, narodenie Ježiša Krista.
      Už aj naše ubytovanie na dve noci v Betleheme sa nesie v tomto znamení, hotel sa volá „Nativity“ – „Narodenie“.
      Slobodný rozvoj kresťanstva nastal až za vlády cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanstvu slobodu kultu. Jeho matka  sv. Helena bola nadšenou zberateľkou relikvií a nie náhodou sa považuje za prvú archeologičku, ktorá sa v Svätej zemi snažila nájsť miesta spomínané Bibliou. Jej meno nesie aj kostolík na našom Hýbeci. Na naliehanie svojej matky nechal cisár Konštantín postaviť baziliku  nad Jaskyňou Narodenia, ktorá sa nachádzala pri vtedajšej osade Betlehem. Prvá spomienka na túto stavbu je z pamätí pútnikov z roku 333. Bazilika bola počas vzbury Samaritánov značne poškodená a preto bola cisárom Justinianom v rokoch 483-556 prestavaná. Stavba, ktorú dnes vidíme, je v podstate touto stavbou zo šiesteho storočia.

 Tu stáli jasličky

      Napätá bezpečnostná situácia v tejto oblasti, ktorá neobišla ani nás, značne poškodila turistický ruch. Keď v popoludňajších hodinách prichádzame na Námestie Jasličiek je  temer ľudoprázdne. S pokorou vstupujeme do Brány pokory temer na kolenách. Vchod do baziliky je zamurovaný tak, aby sa pútnici klaňali pri vstupe na posvätné miesta. Dôvod zníženia vchodu bol prozaickejší. Mal zabrániť tomu, aby rôzni dobyvatelia nevchádzali do Baziliky Narodenia Pána na koňoch a ťavách. Posledné krvavé udalosti sa tu odohrali v roku 2002, keď sa v bazilike zabarikádovalo 240 radikálnych Palestíncov. Deviati z nich pri dobýjaní baziliky prišli o život. O zložitosti pomerov svedčí aj to, že bazilika leží na území pod palestínskou správou  a samotná bazilika patrí trom cirkevným komunitám. Svoj priestor tu nachádza štrnásť kresťanských cirkví..
      Atmosféru v bazilike som mohol zaznamenať svojim fotoaparátom vďaka tomu, že v nej nie je zákaz fotografovania, čo na mnohých podobných miestach zažijete.
 

Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:

Bazilika Narodenia Pána

---

In the Town of Betlehem

Feast of the Nativity, one of the biggest holidays of the church, is being celebrated by Christians in Slovakia and in the whole world. We are all recalling the events in Bethlehem, a town about ten kilometers south of Jerusalem, where according to tradition, in a cave outside the city Jesus was born two thousand years ago. The City of David - Bethlehem (in Hebrew, it also sounds like the city of bread, in Arabic city of meat) was even in the time of our childhood associated with images that we had seen on postcards for Christmas. “Pacholiatko” lying in the manger on straw has always been a symbol of Christmas of our childhood and this is the case even today, in all of Christendom.

Hrady na dohľad

Pri pohľade z Demandického kopca od kóty 235, po našom Pri kríži, sa pred siedmimi storočiami v pohorí Borzsony črtali belavé siluety hontianskych hradov stojace na severnej a západnej časti tohto pohoria. Pod dnešnými urastenými bukovými lesmi sa skrývajú zvyšky hradov o ktorých sa len málo vie. Z niektorých už neexistujú ani ruiny a ich poloha a veľkosť sa dá odhadnúť len podľa terénnych nerovností. Tieto sídla poväčšine zanikli už počas tureckej okupácie Uhorska alebo ešte skôr.

 Pohorie Borzyony pri pohľade z nášho chotára. Po jeho západnom úbočí popri Ipli viedla cesta z Budína a Ostrihomu na sever k banským mestám. Známa je aj pod menom „ via magna“.  Pozdĺž nej existovalo viacero opevnených sídel.

      Najsevernejšie leží hrad Drégely o ktorom som sa už zmienil. Na ľavom brehu Ipľa sa nachádzal vodný hrad Hont v dnešnej obci Hont. Nad ňou na kopci Pázmán hegy bol aj ďalší hrad. Najbližšie k Demandiciam sa nachádzal hrad vo Vyškovciach nad Ipľom na mieste kde existoval už rímsky tábor. Z obce Kemence ležiacej oproti Vyškovciam sa môžeme priblížiť Čiernou dolinou v ktorej vedie lesná železnička ku hradným ruinám Godóváru. O niečo južnejšie z obce Peroczény sa dostaneme k hradisku Salgóvár a odtiaľ pokračovaním cez najvyšší vrchol pohoria (Csóvanyos 934 m n.m.) na hradisko Pogányvár ( Pohanský hrad). Južnejšie, nad sútokom Ipľa o Dunaja, sa nachádzali dva hrady. Damásdvár v dnešnej obci Ipolydamásd a východne od nej hrad Zuvár. Pri ňom je známy kláštor Mária nostra v obci Mariánosztra založený kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1352.Naproti nemu  na pravom brehu Dunaja stojí slávny kráľovský Vyšegrád. Demandice ležia od neho vzdušnou čiarou iba   44 kilometrov a preto v stredoveku patrili do najbližšieho okolia centra politickej moci Uhorska.

Hrad Vyškovce nad Ipľom

Hradisko vo Vyškovciach nenájdete ani podľa ruín. Na mape sa nachádza na ľavom brehu Ipľa medzi železničnou traťou a hraničnou cestou na mieste zvanom Mahír.

      Vyškovce nad Ipľom ležia len desať kilometrov na juhovýchod od Demandíc. Po prechode cez most ponad Ipeľ sa vľavo od cesty nachádza nízka vyvýšenina zarastená vegetáciou. Na pohľad úplne nenápadné miesto skrýva stopy po rímskom tábore. Nie je náhodou, že na jednom z majerov sa pri hĺbení základov akejsi šopy našiel džbán s 1200 striebornými mincami z prvých storočí nášho letopočtu. Doteraz je to najrozsiahlejší nález rímskych mincí na našom území. Obsahuje mince do začiatku markomanských vojen z čoho sa dá usudzovať, že v tomto období (počas druhého storočia) bol uložený do zeme. Bolo to v čase, keď sa na Pohroní zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurélius.

Jedna z rímskych mincí z pokladu nájdeného vo Vyškovciach nad Ipľom.

 
      Lokalita bola osídlená aj v neskoršom období putovania národov čo dosvedčujú bohaté nálezy črepov. Miesto bývalého rímskeho tábora na ľavom brehu Ipľa sa v trinástom storočí (v roku 1296) uvádza ako súčasť panstva Jána Ujlakyho, čo bola jedna z vetví  rodu Čákovcov. Na prelome 13. a 14. storočia tu Ján postavil hrad, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1312. V roku 1315 ho prepustil Matúšovi Čákovi. Kráľ Karol Róbert ešte v tomto roku začal vojenské ťaženie proti Matúšovi Čákovi. V rámci neho obliehal aj tento jeho hrad, ktorý údajne obliehaniu odolal, avšak neskôr sa už nespomína. Je pravdepodobné, že vo vojnách proti Matúšovi Čákovi bol nakoniec zničený, lebo panovníkovi sa podarilo dobyť späť banské mestá na ceste ku ktorým hrad stál . Bol dôležitým strážnym bodom na stredovekej ceste, ktorá viedla z Budína a z Ostrihomu po úbočí Borzsonyu  popri Vyškovskom hrade stojacom na križovatke s cestou  vedúcou údolím potoka Búr cez Demandice do Bátoviec a Banskej Štiavnice, ako aj  na severovýchod  do Šiach. Tu bol vybudovaný pri kláštore most cez Ipeľ na jeho pravý breh. Posledná zmienka o hrade je z roku 1323. Hradný areál sa rozprestieral na ploche  približne 280 x 120  metrov s rozlohou temer tri hektáre.

 Zaniknuté hradisko vo Vyškovciach nad Ipľom. Tento pahorok sa volá Mahir. Na poli v popredí bolo asi jadro stredovekého hradiska. 
 

 

Poloha hradiska v teréne pri pohľade z pravého brehu Ipľa.

Godóvár 

Ak  budete mať viac času, môžete výlet do Vyšškoviec spojiť aj s túrou na ďalší hontiansky hrad v pohorí Borzsony. Východne od Vyškoviec sa nachádza obec Kemence z ktorej sa dá pokračovať peši alebo lesnou železničkou štyri kilometre do stanice Godóvár. Od rovnomenného penziónu sa po turistickej značke dostanete na 574 m nad morom ležiaci kopec na ktorom stál hrad Godót.

      Územie ležiace v kaldere tohto stratovulkánu bolo obývané už v praveku. Po založení Uhorského kráľovstva sa stalo súčasťou obrovského panstva rodu Hunt-Pázmán. Traduje sa, že sídlisko založil člen tohto rodu Godót. Podľa neho bola pomenovaná dedina aj hrad. Kráľ Ondrej II. v roku 1156  hrad a panstvo pripojil ku svojmu zvolenskému panstvu. V roku 1291 kráľ Ondrej III. daroval hrad a panstvo zabrané Jánovi  istému Františkovi, od ktorého ho  o dva roky neskôr odkúpil za šesť mariek a predal  ostrihomskému biskupovi. V majetku cirkvi bol až do roku 1945. Mimochodam, právnym zástupcom Ostrihomskej kapituly bol v druhej polovici 19. storočia demandický rodák a tunajší zemepán a poslanec Ján Paczolay. V druhej polovici 60. rokov minulého storočia bol na hradisku vykonaný archeologický prieskum podľa ktorého tu hradisko existovala už  v dobe Kyjatickej kultúry patriacej do neskorej doby bronzovej. Poloha a rozloha hradu sa dá určiť len terénnymi obrysmi valov. Základy hradiska sú skryté pod vegetáciou a zeminou. Aj napriek tomu návšteva tohto miesta v srdci pohoria stojí za to. 

---

Castles within Sight

If you took a look from today’s Demandice Hill towards the Borsony Mountains, 7 centuries ago you could have spotted pale white silhouettes of Hont Castles. In the mysterious shadows of well-grown beech forests we can now discover the remnants of these castles that we know so little of. Not even ruins are left of some of them, thus their location and size can only be estimated based on the ground disparity. Most of these settlements were destroyed during the time of Turkish occupation of Ugria or even earlier.