nedeľa 26. februára 2012

Novohrad

Pri pohľade na juh z návršia Českého hradu  sa vo vzdialenosti päť kilometrov črtá ruina Novohradu. Ide o miesto, ktoré malo značný význam už počas veľkomoravského obdobia. Hrad (Castrum Novigrad) bol už pri vzniku Uhorského kráľovstva za Štefana I. sídlom komitátu ktorému dal meno.

 Rekonštruovaná podoba výzoru hradu v 17. storočí pred jeho zničením výbuchom pušného prachu v roku 1685.

      Hrad mal pohnutú históriu a ani zďaleka nie tak hrdinskú ako Drégeľský hrad. Keď Turci dobyli v roku 1544 Budínsky hrad, posádka na Novohrade pod velením kapitána Štefana Miskeya, po správe o postupe Turkov z hradu zbabelo utiekla. Hrad turecké vojsko obsadilo bez boja a držalo ho päťdesiat rokov, kým ho cisárske vojská 27. februára 1594 nedobyli. Rovnaký príbeh sa odohral aj v roku 1663 keď hrad bez boja odovzdal Turkom kapitán Mikuláš Nadányi. A aby sa paradoxy histórie dovŕšili môžeme spomenúť, že  turecký veliteľ hradu Csonka beg sa stal kresťanom a neskôr ho kráľ za jeho služby bohato odmenil. V roku 1685 po zásahu blesku explodovala na hrade prachárenská veža a hrad v podstate zničila. Turci ho podpálili a opustili. Zvyšok dokončili boje počas stavovských povstaní a nakoniec ruiny hradu rozobralo na obnovu obydlí miestne obyvateľstvo. Po tureckej okupácii bolo toto územie vyľudnené a postupne sa sem nasťahovali slovenskí obyvatelia zo severných častí novohradskej župy.

 Dnešný vzhľad hradu po čiastočnej obnove z konca 90. rokov minulého storočia.
(zdroj: hu.wikipedia.org





Novohrad (New Castle)


When looking towards the south from the top of Český Hrad (Czech Castle), it’s possible to spot the silhouette of the Novohrad Ruin.  This site had already been quite significant in the age of the Great Moravian Empire. Later, after the formation of the Hungarian Kingdom under the rule of Štefan I., it was known as Castrum Novigrad and served as the seat of the local municipality which was also named after it.
 

Český hrad v Börzsönyi

Na východnej strane pohoria Börzsöny, už za hranicou Hontu, stáli neďaleko seba dva hrady, ktoré podľa mena a vlastníkov sa viažu k nášmu okoliu. Sú to hrady Nógrád známy už pod slovanským názvom Novigrad a Český hrad. Najpohodlnejší prístup k nim je z hlavnej cesty Šahy – Vác. Z nej je to len malé odbočenie do obcí Diósjenó a Nógrád. Ak by ste chceli prejsť cez kalderu börzsönyského stratovulkánu môžete využiť trasu cez Veľkú dolinu z Kemence na Diósjenó.

Krajina na západ od obce Diósjenó na historickej pohľadnici. V popredí Český hrad a Hrubý vrch.

      Tak ako u ostatných starých hradov v Börzsönyi ani tu neočakávajte majestátne múry a veže. Západne od obce Diósjenó sa naskytuje turistovi pohľad akoby práve tu vznikla predloha vyobrazenia trojvŕšia zo štátneho znaku oboch našich krajín. Na kopci v popredí v nadmorskej výške 523 metrov stál Český hrad (Csehvár). Prvé zmienky o hrade sa datujú do posledného desaťročia 13. storočia. Mimochodom z tohto obdobia je aj prvá písomná zmienka o Demandiciach.
      V priebehu 14. storočia sa o hrade nevyskytujú žiadne zmienky a z toho sa dá predpokladať, že spustol a zanikol. Podivný názov hradu súvisí s udalosťami 15. storočia. V tomto období územie dnešného Slovenska obsadili husitské vojská a držali sa tu päť desaťročí. Uhorská obranná línia v podstate prebiehala údolím Ipľa. Husitským vojvodcom neunikol strategický význam Börzsönyského pohoria a to aj náležite využili. Na mieste starého hradiska na neprístupnom kopci s výborným výhľadom na okolie vybudovali opevnené hradisko. Husitskí hajtmani neraz tvrdze, ktoré vybudovali alebo získali opevnením kláštorov, po dohodách predávali pôvodným majiteľom alebo iným záujemcom. To sa stalo aj s hradom pri obci Diósjenó. Husitský hajtman Peter Axamit ho v roku  1456 predal Mikulášovi Ujlakimu za 2 200 forintov. Zanedlho sa hrad dostal do vlastníctva Petra Čecha z Levíc.
 



      Peter Čech je známa postava protihusitského odboja. Rodina Čechovcov pochádzala z neďalekých Šároviec. Za boj proti husitom ho panovník Žigmund Luxemburský štedro odmeňoval a jeho panstvo i moc sa nebývale rozrastala. Známe je jeho obliehanie husitskej posádky v Topoľčanoch. Dodnes nie je známe, či pomenovanie Český hrad súvisí s pobytom husitov alebo menom jeho
najznámejšieho vlastníka.

Pamätník na bitku s Markomanmi pri jazere poniže obce Diósjenó.

      Hrad nemal dlhého trvania.Posledná zmienka o ňom je z roku 1470 keď ho vlastnil syn Petra Čecha Ladislav. Hrad v polovici 16. storočia, keď naše okolie začali obsadzovať Turci, už neexistoval.K rumovisku hradu sa dá dostať po červenej turistickej značke. Z hradného vrchu sa otvára panoráma na široké okolie. Všimnite si jazero neďaleko dediny. Pri ňom sa počas markomanských vojen v roku 173 n.l. odohrala bitka v ktorej rímskemu vojsku velil cisár Markus Aurélius, v tých časoch sa zdržiavajúci  v predsunutých táboroch rímskych légií na strednom Dunaji.Najbližší z týchto táborov bol vo Vyškovciach.




Czech Castle In Börzsönyi

In the eastern part of the Börzsönyi mountain range, just beyond the borders of Hont, two castles stand not too far from each other. Both for their names and their owners, they are closely connected to our region. Their names are Nógrád (formerly known under the Slavonic name Novigrad) and Český Hrad (The Czech Castle), both most conveniently accessible from the main road  Šahy – Vác. From there, it’s just a small detour to the villages of Diósjenó and Nógrád.

sobota 11. februára 2012

Prenesený hrad

Na samostatne stojacom kopci východne od Ipolydamásdu sa nachádzal jeden z ďalších a najstarších hradov v Borzsonyi. Keď kráľ Ľudovít Veľký založil v roku 1352 neďaleko od neho kláštor Mária Nostra, jeho stavitelia ako murivo používali skaly z múrov tohto kráľovského hradu. Dá sa teda povedať, že kláštor je prevtelením hradu Zuvár. Dnes je v ňom umiestnené nápravnovýchovné zariadenie. Za rakúsko-uhorského mocnárstva tu bol psychiatrický ústav. Ako turista sa sem nedostanete, leda že inak.

Hrad Zuvár stál na  kamennej homole s nadmorskou výškou 318 m. 
Z vrcholu sa otvára panoráma na tok Dunaja.
Predpokladaný vzhľad hradu z ktorého veľa neostalo.


Po ceste z Ipolydamásdu do obce Márianosztra sa vľavo nad rozsiahlym kameňolomom nachádza ruina svedčiaca o tom, že tu bol opevnený priestor 30 x 50 metrov obohnaný priekopou a múrom ohraničujúcim plochu 100 x 100 metrov. Múry opevnenej stavby mali hrúbku od 140 do 300 centimetrov. Najstaršie nálezy sa datujú do desiateho a jedenásteho storočia. Hradisko bolo obývané do začiatku 14. storočia. Po jeho zničení sa stavebný kameň použil na stavbu zmieneného kláštora.

Kláštor Mária Nostra zo 14. storočia postavili aj z kameňov Zuváru.

      Zuvár je posledný z hradov v Borzsonyi, ktoré stáli na jeho západných úbočiach. Z opačnej strany sa môžeme niekedy pozrieť na ruiny Novohradu, Českého hradu a konečne pri výstupe na najvyšší vrchol tohto pohoria (Csóványos) aj na Pohanský hrad.




Transported Castle

On a separately standing hill, east from Ipolydamásd, another of the old castles of Borzsonyi used to be situated. In 1352, when King Ludovit the Great founded the Monastery Mary Nostra in close proximity, the builders deliberately used material from the castle’s walls for their construction. Therefore this Monastery is an incarnation, as it were, of the old castle Zuvár. In the age of Austria-Hungarian Monarchy it was also used as a psychiatric hospital. Currently, it serves the purpose of a penitentiary so you won’t be able to explore it as a tourist, only if you found some other way…