nedeľa 26. februára 2012

Český hrad v Börzsönyi

Na východnej strane pohoria Börzsöny, už za hranicou Hontu, stáli neďaleko seba dva hrady, ktoré podľa mena a vlastníkov sa viažu k nášmu okoliu. Sú to hrady Nógrád známy už pod slovanským názvom Novigrad a Český hrad. Najpohodlnejší prístup k nim je z hlavnej cesty Šahy – Vác. Z nej je to len malé odbočenie do obcí Diósjenó a Nógrád. Ak by ste chceli prejsť cez kalderu börzsönyského stratovulkánu môžete využiť trasu cez Veľkú dolinu z Kemence na Diósjenó.

Krajina na západ od obce Diósjenó na historickej pohľadnici. V popredí Český hrad a Hrubý vrch.

      Tak ako u ostatných starých hradov v Börzsönyi ani tu neočakávajte majestátne múry a veže. Západne od obce Diósjenó sa naskytuje turistovi pohľad akoby práve tu vznikla predloha vyobrazenia trojvŕšia zo štátneho znaku oboch našich krajín. Na kopci v popredí v nadmorskej výške 523 metrov stál Český hrad (Csehvár). Prvé zmienky o hrade sa datujú do posledného desaťročia 13. storočia. Mimochodom z tohto obdobia je aj prvá písomná zmienka o Demandiciach.
      V priebehu 14. storočia sa o hrade nevyskytujú žiadne zmienky a z toho sa dá predpokladať, že spustol a zanikol. Podivný názov hradu súvisí s udalosťami 15. storočia. V tomto období územie dnešného Slovenska obsadili husitské vojská a držali sa tu päť desaťročí. Uhorská obranná línia v podstate prebiehala údolím Ipľa. Husitským vojvodcom neunikol strategický význam Börzsönyského pohoria a to aj náležite využili. Na mieste starého hradiska na neprístupnom kopci s výborným výhľadom na okolie vybudovali opevnené hradisko. Husitskí hajtmani neraz tvrdze, ktoré vybudovali alebo získali opevnením kláštorov, po dohodách predávali pôvodným majiteľom alebo iným záujemcom. To sa stalo aj s hradom pri obci Diósjenó. Husitský hajtman Peter Axamit ho v roku  1456 predal Mikulášovi Ujlakimu za 2 200 forintov. Zanedlho sa hrad dostal do vlastníctva Petra Čecha z Levíc.
 



      Peter Čech je známa postava protihusitského odboja. Rodina Čechovcov pochádzala z neďalekých Šároviec. Za boj proti husitom ho panovník Žigmund Luxemburský štedro odmeňoval a jeho panstvo i moc sa nebývale rozrastala. Známe je jeho obliehanie husitskej posádky v Topoľčanoch. Dodnes nie je známe, či pomenovanie Český hrad súvisí s pobytom husitov alebo menom jeho
najznámejšieho vlastníka.

Pamätník na bitku s Markomanmi pri jazere poniže obce Diósjenó.

      Hrad nemal dlhého trvania.Posledná zmienka o ňom je z roku 1470 keď ho vlastnil syn Petra Čecha Ladislav. Hrad v polovici 16. storočia, keď naše okolie začali obsadzovať Turci, už neexistoval.K rumovisku hradu sa dá dostať po červenej turistickej značke. Z hradného vrchu sa otvára panoráma na široké okolie. Všimnite si jazero neďaleko dediny. Pri ňom sa počas markomanských vojen v roku 173 n.l. odohrala bitka v ktorej rímskemu vojsku velil cisár Markus Aurélius, v tých časoch sa zdržiavajúci  v predsunutých táboroch rímskych légií na strednom Dunaji.Najbližší z týchto táborov bol vo Vyškovciach.




Czech Castle In Börzsönyi

In the eastern part of the Börzsönyi mountain range, just beyond the borders of Hont, two castles stand not too far from each other. Both for their names and their owners, they are closely connected to our region. Their names are Nógrád (formerly known under the Slavonic name Novigrad) and Český Hrad (The Czech Castle), both most conveniently accessible from the main road  Šahy – Vác. From there, it’s just a small detour to the villages of Diósjenó and Nógrád.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára