Pri pohľade z Demandického kopca od kóty 235, po našom Pri kríži, sa pred siedmimi storočiami v pohorí Borzsony črtali belavé siluety hontianskych hradov stojace na severnej a západnej časti tohto pohoria. Pod dnešnými urastenými bukovými lesmi sa skrývajú zvyšky hradov o ktorých sa len málo vie. Z niektorých už neexistujú ani ruiny a ich poloha a veľkosť sa dá odhadnúť len podľa terénnych nerovností. Tieto sídla poväčšine zanikli už počas tureckej okupácie Uhorska alebo ešte skôr.
Pohorie Borzyony pri pohľade z nášho chotára. Po jeho západnom úbočí popri Ipli viedla cesta z Budína a Ostrihomu na sever k banským mestám. Známa je aj pod menom „ via magna“. Pozdĺž nej existovalo viacero opevnených sídel.
Najsevernejšie leží hrad Drégely o ktorom som sa už zmienil. Na ľavom brehu Ipľa sa nachádzal vodný hrad Hont v dnešnej obci Hont. Nad ňou na kopci Pázmán hegy bol aj ďalší hrad. Najbližšie k Demandiciam sa nachádzal hrad vo Vyškovciach nad Ipľom na mieste kde existoval už rímsky tábor. Z obce Kemence ležiacej oproti Vyškovciam sa môžeme priblížiť Čiernou dolinou v ktorej vedie lesná železnička ku hradným ruinám Godóváru. O niečo južnejšie z obce Peroczény sa dostaneme k hradisku Salgóvár a odtiaľ pokračovaním cez najvyšší vrchol pohoria (Csóvanyos 934 m n.m.) na hradisko Pogányvár ( Pohanský hrad). Južnejšie, nad sútokom Ipľa o Dunaja, sa nachádzali dva hrady. Damásdvár v dnešnej obci Ipolydamásd a východne od nej hrad Zuvár. Pri ňom je známy kláštor Mária nostra v obci Mariánosztra založený kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1352.Naproti nemu na pravom brehu Dunaja stojí slávny kráľovský Vyšegrád. Demandice ležia od neho vzdušnou čiarou iba 44 kilometrov a preto v stredoveku patrili do najbližšieho okolia centra politickej moci Uhorska.
Hrad Vyškovce nad Ipľom
Hradisko vo Vyškovciach nenájdete ani podľa ruín. Na mape sa nachádza na ľavom brehu Ipľa medzi železničnou traťou a hraničnou cestou na mieste zvanom Mahír.
Vyškovce nad Ipľom ležia len desať kilometrov na juhovýchod od Demandíc. Po prechode cez most ponad Ipeľ sa vľavo od cesty nachádza nízka vyvýšenina zarastená vegetáciou. Na pohľad úplne nenápadné miesto skrýva stopy po rímskom tábore. Nie je náhodou, že na jednom z majerov sa pri hĺbení základov akejsi šopy našiel džbán s 1200 striebornými mincami z prvých storočí nášho letopočtu. Doteraz je to najrozsiahlejší nález rímskych mincí na našom území. Obsahuje mince do začiatku markomanských vojen z čoho sa dá usudzovať, že v tomto období (počas druhého storočia) bol uložený do zeme. Bolo to v čase, keď sa na Pohroní zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurélius.
Jedna z rímskych mincí z pokladu nájdeného vo Vyškovciach nad Ipľom.
Lokalita bola osídlená aj v neskoršom období putovania národov čo dosvedčujú bohaté nálezy črepov. Miesto bývalého rímskeho tábora na ľavom brehu Ipľa sa v trinástom storočí (v roku 1296) uvádza ako súčasť panstva Jána Ujlakyho, čo bola jedna z vetví rodu Čákovcov. Na prelome 13. a 14. storočia tu Ján postavil hrad, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1312. V roku 1315 ho prepustil Matúšovi Čákovi. Kráľ Karol Róbert ešte v tomto roku začal vojenské ťaženie proti Matúšovi Čákovi. V rámci neho obliehal aj tento jeho hrad, ktorý údajne obliehaniu odolal, avšak neskôr sa už nespomína. Je pravdepodobné, že vo vojnách proti Matúšovi Čákovi bol nakoniec zničený, lebo panovníkovi sa podarilo dobyť späť banské mestá na ceste ku ktorým hrad stál . Bol dôležitým strážnym bodom na stredovekej ceste, ktorá viedla z Budína a z Ostrihomu po úbočí Borzsonyu popri Vyškovskom hrade stojacom na križovatke s cestou vedúcou údolím potoka Búr cez Demandice do Bátoviec a Banskej Štiavnice, ako aj na severovýchod do Šiach. Tu bol vybudovaný pri kláštore most cez Ipeľ na jeho pravý breh. Posledná zmienka o hrade je z roku 1323. Hradný areál sa rozprestieral na ploche približne 280 x 120 metrov s rozlohou temer tri hektáre.
Zaniknuté hradisko vo Vyškovciach nad Ipľom. Tento pahorok sa volá Mahir. Na poli v popredí bolo asi jadro stredovekého hradiska.
Poloha hradiska v teréne pri pohľade z pravého brehu Ipľa.
Godóvár
Ak budete mať viac času, môžete výlet do Vyšškoviec spojiť aj s túrou na ďalší hontiansky hrad v pohorí Borzsony. Východne od Vyškoviec sa nachádza obec Kemence z ktorej sa dá pokračovať peši alebo lesnou železničkou štyri kilometre do stanice Godóvár. Od rovnomenného penziónu sa po turistickej značke dostanete na 574 m nad morom ležiaci kopec na ktorom stál hrad Godót.
Územie ležiace v kaldere tohto stratovulkánu bolo obývané už v praveku. Po založení Uhorského kráľovstva sa stalo súčasťou obrovského panstva rodu Hunt-Pázmán. Traduje sa, že sídlisko založil člen tohto rodu Godót. Podľa neho bola pomenovaná dedina aj hrad. Kráľ Ondrej II. v roku 1156 hrad a panstvo pripojil ku svojmu zvolenskému panstvu. V roku 1291 kráľ Ondrej III. daroval hrad a panstvo zabrané Jánovi istému Františkovi, od ktorého ho o dva roky neskôr odkúpil za šesť mariek a predal ostrihomskému biskupovi. V majetku cirkvi bol až do roku 1945. Mimochodam, právnym zástupcom Ostrihomskej kapituly bol v druhej polovici 19. storočia demandický rodák a tunajší zemepán a poslanec Ján Paczolay. V druhej polovici 60. rokov minulého storočia bol na hradisku vykonaný archeologický prieskum podľa ktorého tu hradisko existovala už v dobe Kyjatickej kultúry patriacej do neskorej doby bronzovej. Poloha a rozloha hradu sa dá určiť len terénnymi obrysmi valov. Základy hradiska sú skryté pod vegetáciou a zeminou. Aj napriek tomu návšteva tohto miesta v srdci pohoria stojí za to.
Castles within Sight
If you took a look from today’s Demandice Hill towards the Borsony Mountains, 7 centuries ago you could have spotted pale white silhouettes of Hont Castles. In the mysterious shadows of well-grown beech forests we can now discover the remnants of these castles that we know so little of. Not even ruins are left of some of them, thus their location and size can only be estimated based on the ground disparity. Most of these settlements were destroyed during the time of Turkish occupation of Ugria or even earlier.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára