Bazilika minor sv. Benedikta, opáta

Bazilika minor sv. Benedikta, opáta v Hronskom Beňadiku patrí medzi klenoty nášho okolia. Je súčasťou kláštora, ktorý patril v stredoveku medzi najstaršie a najvýznamnejšie v Uhorsku. Súčasný kostol stojí nad základmi trojloďovej románskej baziliky. V telese gotickej stavby, ktorá vznikala od 14.storočia, sa nachádza kamenárska výzdoba vysokej kvality. 

    V gotickej kaplnke sv. Krvi vysvätenej v roku 1489 je uschovaná relikvia Kristovej Krvi - kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú dostalo opátstvo od kráľa Mateja Korvína I. v roku 1483 pri vysvätení nového kostola. Od tých čias sa úcta k Božej Krvi šíri po celom okolí. Relikvia sa viaže k Veľkonočným sviatkom, ktoré sú oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.

  Keďže počas týchto sviatkov nie je možné sa v kostoloch zhromažďovať, prinášam vám pohľad na baziliku tak, ako ju prezentujem v mojom už ukončenom rukopise. Pravú atmosféru zažijete pri osobnej návšteve v lepších časoch.

Oblievačka

Demandice sa radili k východnému zvyku veľkonočného oblievania. Oblievali sme dievčatá aj vydaté ženy. Západniarsky zvyk šibania korbáčom sa neujal. Najdivokejšie oblievačky sa podľa spomienok mojej mamy konali v prvých povojnových rokoch, o ktorých tvrdila, že chlapi boli po vojne ako diví.

Oblievačka u Košúthovcov

V päťdesiatych rokoch sa tento zvyk zmiernil natoľko, že chlapi a mládenci upustili od vláčenia vedier, ktorých obsah končil na vyhliadnutej dievke. Nahradili ich plechové hrnčeky. Vedro sa nosilo pre prípad, že gazdiná zamedzila prístup k vode. Autonómna zásoba bola pri ruke. Hoci dievčatá polievanie nenávideli, dobre vykúpaným rovesníčkam aj závideli.

      Od polovice tohto desaťročia sa postupne zavádzalo aj zmierňovacie opatrenie, ktoré spočívalo v pofŕkaní dievčaťa kolínskou vodou. Ani toto dievky s bohvieakou radosťou neprivítali. Kým sa dopoludnia vystriedalo niekoľko partií oblievačov, smrdeli zo zmesi použitých voňaviek ako apatiekárske mačky. Matky dievčat si mládenci nechceli rozhnevať, a preto na nich vodou šetrili. O to viac míňali voňavky. Zákaz podávania alkoholických nápojov mladistvým osobám nebol uplatňovaný, čo zas bola pomsta dievok na oblievačoch. Tí neraz mali v sebe viac druhov pálenky, než dievčatá vôní na sebe.

      Na obed sa s polievaním končilo. Nie však celkom. V utorok takéto právo patrilo ženám, avšak to už muži a mládenci zarána zmizli do roboty a škôl, a tak sa len zriedka stali terčom odvety.

(Úryvok z knihy: Milan Ukrop „Spomienky šibeničníka“)