Demandice ležia v severojužnom údolí potoka Búr ohraničeného vyvýšeninou Veterného majera na západe a Bujdoškou na východe. Obe terénne vlny majú nadmorskú výšku okolo 235 metrov nad morom a preto umožňujú výhľady aj do širšieho okolia. To zahrňuje v podstate okruh od Ostrihomu k Zoboru na juhozápade a k Sitnu a Javoriu na severovýchode. Z oboch hrebeňov vidieť na veniec troch sopečných pohorí v okolí. Na juhu je to pohorie Borzsony už v Maďarsku, ktoré má status národného parku, na severe Štiavnický stratovulkán a na východne od neho vulkanické pohorie Javorie. Pred nimi sa vinie veniec Tlstého vrchu.
Mnoho Demandičanov určite tieto pohľady nepozná, lebo dnes sa už do poľa bežne za prácou nechodí a preto by si mohli príležitostne vyjsť do chotára na vyhliadkovú túru. Za dobrej viditeľnosti budú určite príjemne prekvapení. Odporúčam to samozrejme aj návštevníkom našej obce. Pre vašu orientáciu predstavujem prvú trasu turistickej prechádzky do okolia Demandíc.
Vychádzku odporúčam začať pri kostole sv. Michala v strede obce, ktorý je viditeľný z každého smeru príjazdu do Demandíc. Pri ňom je parkovisko na ktorom sa dá bezpečne stáť. Pred cestou sa môžete zásobiť tekutinami v miestnych podnikoch. V okruhu sto metrov sú tu tri krčmy, výčapy či ako to nazvať. Smädom pred túrou ani po nej trpieť nemusíte.
Na začiatku túry si môžete prezrieť miestny kostol sv. Michala archanjela. Prvá správa o cirkvi v Demandiciach sa viaže k roku 1317 keď si miestni šľachtici z rodu Demandickovcov vymieňali pozemky kvôli výstavbe kostola. V krypte pod kostolom je pochovaný Juraj Johanides, bernolákovec, člen učeného tovarišstva a miestny farár, ktorý tu zomrel v roku 1831.
Cestou smerom na juh po dvesto metroch prejdete popred Barossov kaštieľ, postavený okolo roku 1700. V roku 1865 sa tu narodil významný uhorský vinohradnícky expert Karol Baross . Na sklonku života bol aj poslancom Uhorského snemu. Hneď za kaštieľom odbočíte na poľnú cestu, ktorá vás asi po tristo metroch privedie k židovskému cintorínu. Za ním pokračujete vľavo po poľnej ceste do chotárnej časti Noviny (Ujjak). Terén mierne stúpa a začínajú sa vám otvárať pohľady do okolitej krajiny.
Pokračujte v smere vysielača mobilného operátora. Kedysi sme tento bod volali Pri hruške a je to druhý najvyšší bod chotára s nadmorskou výškou 234,5 m nad morom. Na juhu vidíte veniec kaldery Borzyonyského stratovulkánu, ktorý bol aktívny pred približne 16 až 18 miliónmi rokov.Najvyššou časťou pohoria je vrch Csóványos.
Po vyhliadke z tohto miesta pokračujte ďalej po poľnej ceste smerom na Horný majer a za vodojemom odbočte vľavo na cestu ku kóte 235, čo je najvyšší bod chotára. Z neho sa vám otvára pohľad na Sitno i pohorie Javorie. Na juhovýchode sa v lesíku osady Hýbec ukrýva kostol sv. Heleny cisárovnej založený údajne v roku 1023.
Z kóty označenej nivelizačnou tyčou sa spustíte miernym klesaním k prícestnému krížu nad cestou prvej triedy č. 75. Za krížom je neoznačený poľný hrob nemeckých vojakov, ktorí tu padli počas oslobodzovania Demandíc 18. decembra 1944. Prejdete cez cestu a ďalej pokračujete poľnou cestou vľavo západným smerom. Pred vami sa otvárajú výhľady na Štiavnické pohorie a ponad štátnu cestu aj na Demandice. Môžete vidieť osadu Pežierňa na juhozápade, v diaľke i areál atómovej elektrárne Mochovce, Santovku, Bory a Domadice. Ste v časti zvanej Arany bánya ( Zlatá baňa ). Údolím pod vami vedie päť trás ropovodu pri výstavbe ktorého tu boli porušené archeologické objekty datované do neskorej doby kamennej a do mladšej doby bronzovej. K názvu chotárnej časti sa viaže zaujímavá história o ktorej sa zmienim samostatne.
Poľná cesta vás popri vinohradoch privedie do stredu obce, kde okruh v dĺžke asi štyri kilometre ukončíte. Príjemné zážitky a dobrý výhľad.
Demandická vychádzka |
A walk around Demandice
From the years of early childhood our nursery school teacher Mrs. Miartušová had been instilling us with the love for nature. Thus it came to pass that under her leadership we had actually become one of the first tourists of Demandice. She would lead us all the way from the Baross Mansion, where our nursery school was situated, through Ujjak up to Bujdoška. Always promising we would find a rabbits’ little cave along the way. Of course the cave was never discovered but we’ve had a good walk indeed and no energy left to cause trouble back in the nursery school.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára