V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch chodil do Demandíc na letný byt v sprievode svojej manželky Jaroslav Holeček z Prahy. Bol to jeden z najlepších československých fotografov zvierat. Pobyt v našej dedine spájal so svojim povolaním. Dobre ukrytý v krytoch z konárov a zeliny vysedával dlhé hodiny aby svojou kamerou zachytil to, čo aj nám rodákom bolo skryté. S časťou demandickej prírody doslova zoznámil celý svet.
Do začiatku šesťdesiatych rokov nebol ako autor ešte známy, lebo svoje fotky publikoval v rôznych časopisoch a v knihách iných autorov. Po vydaní knihy s prvým veľkým súborom jeho fotografií pod názvom „V srdci prírody“ si získal priazeň širokej verejnosti a uznanie odborných kruhov. Kniha bola preložená do niekoľkých cudzích jazykov a v roku 1964 vyšlo v nakladateľstve Orbis jej druhé vydanie v náklade 25 000 výtlačkov. Jedna z týchto knižiek je aj v Demandiciach v rodine Katky Oberfrancovej, dcéry Štefana Fekiača, ktorý autorovi poskytoval nielen ubytovanie, ale aj vyhľadával hniezda vtákov ,o ktoré mal Jaroslav Holeček záujem a neskôr tak robil aj pre jeho syna tiež Jaroslava.
Vo venovaní, napísanom vlastnou rukou autora, s veľkou úctou pripisuje uznanie a vďaku Štefanovi Fekiačovi za vyhľadanie hniezd dudka, ťuhýka, vlhy a mandelíkov u nás známych ako krakle. Podľa záujmu o žlto vyfarbenú vlhu sa v dedine rozprávalo, že na Hýbci fotí vzácne žlté straky. V knihe sa medzi dvesto päťdesiatimi fotografiami nachádzajú aj fotografie uvedených druhov pochádzajúce z nášho chotára. Väčšinu z nich vlastní pani Katarína Oberfrancová v originálnom vyhotovení autora a umožnila mi aby som vám ich predstavil ako hodnoty našej prírody z pred pol storočia.
Jaroslav Holeček bol povolaním lovec živých zvierat a preto ich zvyky dobre poznal a vedel využiť pri svojej fotografickej tvorbe v čom prevzal jeho žezlo aj syn Jaroslav, ktorý do Demandíc s otcom neskôr chodil a fotografoval. Srdečný vzťah autorov k našej obci vidieť na fotografiách z rodinného prostredia u Fekiačovcov i z takej drobnosti, ako si obstarával mlieko na Dolnom majery na občerstvenie pri dlhých posedoch v korunách Hýbeckých lesíkov.
Jaroslav Holeček bol usilovným autorom. V rôznych nakladateľstvách v Československu a v cudzine vydal viacero kníh. Sú to Barevné léto, Den bílého jelena, Jihočeské halali, Kůň pro Krakonoše, Mláďata,O rezaté veverce, Osamělá vlčice, Povídání s liškou, Rytíři hlubokých lesů, Sivá vlčice, Tiché lovy, Už troubějí, V srdci přírody, Za zvířátky do lesa, Zaječí romance, Základy mysliveckého chovu, Zelené ticho. Fotografické dielo Jaroslava Holečka získalo viacero cien v medzinárodných súťažiach , vo svojej dobe ho cudzina dobre poznala. Britská fotografická ročenka Photograohy Year Book 1964 ho zaradila medzi tri najväčšie fotografické hviezdy.
Vpravo Jaroslav Holeček počas besedy nad svojimi fotografiami
Do začiatku šesťdesiatych rokov nebol ako autor ešte známy, lebo svoje fotky publikoval v rôznych časopisoch a v knihách iných autorov. Po vydaní knihy s prvým veľkým súborom jeho fotografií pod názvom „V srdci prírody“ si získal priazeň širokej verejnosti a uznanie odborných kruhov. Kniha bola preložená do niekoľkých cudzích jazykov a v roku 1964 vyšlo v nakladateľstve Orbis jej druhé vydanie v náklade 25 000 výtlačkov. Jedna z týchto knižiek je aj v Demandiciach v rodine Katky Oberfrancovej, dcéry Štefana Fekiača, ktorý autorovi poskytoval nielen ubytovanie, ale aj vyhľadával hniezda vtákov ,o ktoré mal Jaroslav Holeček záujem a neskôr tak robil aj pre jeho syna tiež Jaroslava.
Vlhy z nášho chotára našli svoje miesto v knihách J. Holečka
Vo venovaní, napísanom vlastnou rukou autora, s veľkou úctou pripisuje uznanie a vďaku Štefanovi Fekiačovi za vyhľadanie hniezd dudka, ťuhýka, vlhy a mandelíkov u nás známych ako krakle. Podľa záujmu o žlto vyfarbenú vlhu sa v dedine rozprávalo, že na Hýbci fotí vzácne žlté straky. V knihe sa medzi dvesto päťdesiatimi fotografiami nachádzajú aj fotografie uvedených druhov pochádzajúce z nášho chotára. Väčšinu z nich vlastní pani Katarína Oberfrancová v originálnom vyhotovení autora a umožnila mi aby som vám ich predstavil ako hodnoty našej prírody z pred pol storočia.
Jaroslav Holeček bol povolaním lovec živých zvierat a preto ich zvyky dobre poznal a vedel využiť pri svojej fotografickej tvorbe v čom prevzal jeho žezlo aj syn Jaroslav, ktorý do Demandíc s otcom neskôr chodil a fotografoval. Srdečný vzťah autorov k našej obci vidieť na fotografiách z rodinného prostredia u Fekiačovcov i z takej drobnosti, ako si obstarával mlieko na Dolnom majery na občerstvenie pri dlhých posedoch v korunách Hýbeckých lesíkov.
Jaroslav Holeček bol usilovným autorom. V rôznych nakladateľstvách v Československu a v cudzine vydal viacero kníh. Sú to Barevné léto, Den bílého jelena, Jihočeské halali, Kůň pro Krakonoše, Mláďata,O rezaté veverce, Osamělá vlčice, Povídání s liškou, Rytíři hlubokých lesů, Sivá vlčice, Tiché lovy, Už troubějí, V srdci přírody, Za zvířátky do lesa, Zaječí romance, Základy mysliveckého chovu, Zelené ticho. Fotografické dielo Jaroslava Holečka získalo viacero cien v medzinárodných súťažiach , vo svojej dobe ho cudzina dobre poznala. Britská fotografická ročenka Photograohy Year Book 1964 ho zaradila medzi tri najväčšie fotografické hviezdy.
Zaslúži si, aby jeho dielo poznali aj Demandičania.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Demandice v srdci prírody |
Demandice in the Heart of Nature
In the 50ties and 60ties, Jaroslav Holeček from Prague would occasionally come and stay in his summer flat in Demandice, usually in the company of his wife. But why is this worth mentioning? Well, because he was one of the best Czecho-Slovak photographers of animals of his age. His stay in our village was also connected to his profession. Well hidden in his shelter made of tree branches and weed, he would spend long hours sitting and waiting in hope to capture on his camera something which was also hidden from us – the natives. Then, in his photographs, he had shown much of the local wildlife to the broader world.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára