V mojom veku som už okrem svojej päťdesiatky zažil takéto sviatky aj u iných mužov alebo žien, ktoré mali len životné jubileum. Na oslavu školy päťdesiatničky som ešte pozvaný nebol. S radosťou som išiel v demandickom jubilejnom roku do svojej rodnej dediny pozdraviť našu školu, zrod ktorej si pamätám, ba som jej ako žiak na tento svet pomáhal. Na jeseň roku 1961 sťaby siedmak, tak ako iní, som ju pomáhal zariaďovať. Tešili sme sa, že naša siedma bude už čoskoro sedieť v novej budove s ústredným kúrením a s lavicami, v ktorých nebudeme musieť krčiť svoje dlhé údy,nevediac ich ešte dobre ovládať. Nuž stalo sa. Murári stavbu opustili a škola bola naša.
V piatok 4. novembra nás vítala ako za mlada. Vynovená v pestrom šate, uvedení hosteskami z ôsmej triedy usadili sme sa do učební, ktoré majú s našimi časmi spoločné len obvodové múry. Nuž, čas pokročil a je to dobre, že naša škola s dobou ide vo svojom vnútri ale aj s učiteľmi, ktorí sú jej hnacím motorom. Ibaže oproti minulosti, učiteľa s trstenicou už tu niet.
Milo nás prijali, a tí čo prišli boli radi, že to videli. Pár nás bolo aj z našej prvej siedmej triedy a sme radi, že po päťdesiatke sme tu zas. Našej školy prah spolu s nami aj jej päťdesiatka prekročila. Nuž pri päťdesiatke sa patrí povedať jubilantke vinš. Čo jej teda zaželať? Aby v zdraví bez rozpočtových suchotín dlhé roky v Demandiciach stála táto vedomostí a mravov pevná stodola, dožila sa rovnej stovky, keď jej dnešní prváci budú mať náš zrelý vek.
My žiaci, to tebe škola naša, úprimne želáme!
V piatok 4. novembra nás vítala ako za mlada. Vynovená v pestrom šate, uvedení hosteskami z ôsmej triedy usadili sme sa do učební, ktoré majú s našimi časmi spoločné len obvodové múry. Nuž, čas pokročil a je to dobre, že naša škola s dobou ide vo svojom vnútri ale aj s učiteľmi, ktorí sú jej hnacím motorom. Ibaže oproti minulosti, učiteľa s trstenicou už tu niet.
Milo nás prijali, a tí čo prišli boli radi, že to videli. Pár nás bolo aj z našej prvej siedmej triedy a sme radi, že po päťdesiatke sme tu zas. Našej školy prah spolu s nami aj jej päťdesiatka prekročila. Nuž pri päťdesiatke sa patrí povedať jubilantke vinš. Čo jej teda zaželať? Aby v zdraví bez rozpočtových suchotín dlhé roky v Demandiciach stála táto vedomostí a mravov pevná stodola, dožila sa rovnej stovky, keď jej dnešní prváci budú mať náš zrelý vek.
My žiaci, to tebe škola naša, úprimne želáme!
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| 50 našej školy |
Foto: V. Poliaková, S. Balážová, V. Urbanová, L. Tomis a M. Ukrop
The 50th Anniversary of our School
At my age, apart from my own 50th anniversary, I have seen many other men and women celebrating this life jubilee. But this was the first time that I’ve been invited to celebrate a 50th anniversary of a school. With much joy I have returned to my native village to greet our old school, which I also remember the birth of. In autumn 1961, as a pupil of the 7th grade, I was among the students who were helping to furnish it. We were really looking forward to the fact that our 7th grade class would soon be moved to a brand new building with central heating and, more importantly, much bigger school-desks. And so it came to pass that the bricklayers had finally left and the school was ours.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára