utorok 3. apríla 2012

Slávna demandická svadba

Tento rok uplynie 55 rokov od doby keď folklórny súbor Csemadoku z Demandíc predstavil celému Slovensku svadobné zvyky v našej obci. V roku 1957 sa v Želiezovciach konali druhé celoštátne oslavy piesní a tancov maďarského obyvateľstva v Československu. Z obvodných kôl postúpili do záverečného programu dva súbory so svadobnými pásmami. Jeden z nich bol z Demandíc. (Deméndi lakodalmas)

 Známa demandická postava, Prandorffy Pál, v strede.

     Začiatkom päťdesiatych rokov sa zakladali organizácie Čemadoku po celom Slovensku. Z ústrednej evidencie vyplýva, že v Demandiciach sa základná organizácia Čemadoku aktivovala v roku 1952. Vďaka nadšeniu najmä staršej generácie sa podarilo rozvinúť činnosť ľudovej hudby, speváckej skupiny, tanečnej skupiny a divadelných ochotníkov. Temer štyri desaťročia bola maďarská kultúra v Demandiciach stále živá a obdivovaná nielen v dedine ale aj v širšom okolí.
     Najväčší úspech zaznamenal súbor Čemadoku z Demandíc v roku 1957. V dňoch 24. a 25. augusta sa mu dostalo cti vystupovať v celoštátnom programe, ktorý obsahoval tri dva a pol hodinové vystúpenia, každé na dvoch scénach. Demandičania vystupovali v programe Nitrianskeho kraja a svojim výkonom nadchli obecenstvo. Na otvorených scénach program sledovalo štrnásť tisíc divákov. 

Prekračovanie chlapca, ako jeden zo svadobných zvykov.

     Medzi demandickými účinkujúcimi zaujal, už vtedy vo vysokom veku, Pavol Prandorffy. Pri predstavovaní vždy zdôraznil, že je Prandorffy a nie Prondofy, lebo on s dedinou Prandof v Štiavnickom pohorí nemá nič. Palika báči, ako sme mu v dedine hovorili, bol menšej postavy avšak veľmi vrtký chlapík, ktorý sa nielen rýchlo pohyboval, ale aj vždy ponáhľal. Známa je o ňom príhoda o tom ako chodil do evanjelického kostola do Sazdíc. Keď sa Demandičania po službách božích pomaly schádzali pri voze na ktorom prišli a Pali báčiho volali, aby si prisadol, že ho odvezú domov, ten odvetil: Nemám čas, nemám čas, ja sa ponáhľam! a preto išiel radšej peši. Nuž nečudo, že ešte aj po sedemdesiatke v svadobnom programe ako tanečník zvŕtal mladšie nevesty. Vrcholom jeho čísla bolo, keď obojnož z miesta vyskočil na stôl a tam cifroval vo svojich čižmách. Jeho bujné vlasy síce po siedmom krížiku zbeleli, ale na hustote nič nestratili. Po vystúpení ho mnoho divákov potľapkávalo po pleciach so slovami obdivu nad jeho vitalitou. Pristúpil k nemu aj jeden chlap v strednom veku a hovorí mu: No ujko, je teplo už si môžete tú parochňu odložiť. Palika sa na neho len nechápavo díval, čože si to má odložiť, lebo toto slovo ani nepoznal. Po vysvetlení si dal siahnuť na hlavu, aby ukázal, že on v žiadnej parochni nevystupuje. A tak si zo svojho nerozlučného čibuku pobafkával v Demandiciach ešte pekných pár rôčkov.

Bežika Mikulajsová vykrúcala starých i mladých.

     Jeho syn, mladší Palika, zdedil po otcovi temer všetko. Okrem toho, že bol skupinárom v družstve, hral v miestnej ľudovke na cimbale, tancoval a to ešte aj so svojou dcérou Etkou. Bývali na križovatke oproti Eislerovej krčme. Z ich nadšenia žila aj suseda Bežika Mikulajsová, ktorá nemohla chýbať nikde, kde sa šustla sukňa pri tanci. Vidno ju aj v súbore vystupujúcom na festivale v Želiezovciach. Od jej vnuka Gábora Juhásza mám niekoľko fotografií, ktoré si môžete pozrieť a vcítiť sa do atmosféry miestneho folklóru v Demandiciach v päťdesiatich rokoch.


Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
Demandická svadba


The Glorious Wedding

This year, 55 years will have passed since the time when the folklore ensemble Csemadoku from Demandice introduced our local wedding customs to the entire Slovakia. In 1957, the second nationwide Festival of Hungarian Songs and Dances was held in Želiezovce. After the first rounds, two ensembles emerged victoriously and gained the privilege to be part of the final ceremony. One of them was from Demandice. (Deméndi lakodalmas)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára