Moja mama považovala Veľký piatok za najväčší cirkevný sviatok. Aj keď sme žili vcelku občianskym životom, v tento deň mama dbala na dodržanie pôstu a v dome sa nesmeli vykonávať žiadne rušnejšie práce. K sviatkom Veľkej noci patrilo aj upratovanie na dvore a vyzametanie krajnice cesty pred domom, čo sa muselo stihnúť skôr. Na kostolnej veži sa rapkalo z veľkého rapkáča, lebo zvony boli zaviazané. Žili sme v očakávaní Veľkonočného pondelka na ktorý sme sa my chlapci veľmi tešili aj keď nie z náboženských pohnútok. Išli sme polievať dievčatá a aj tetky a susedky.
Pohľad z Olivovej hory na Chrámovú horu
Atmosféru Veľkonočných udalostí v Jeruzaleme spred dvoch tisícročí mi dennodenne pripomínal obraz modliaceho sa Ježiška v našej spálni.Za ľudovej demokracie ba ani pri budovaní rozvinutého socializmu som si veru nikdy nepomyslel, že raz budem môcť vstúpiť na miesta, ktoré pre nás deti boli tak mýtické a vzdialené. Pred necelým rokom sme sa sem s manželkou dostali.Ako turisti sme prešli aj miesta, ktoré sú súčasťou veľkonočnej tradície a sviatkov všetkých kresťanov.
Židovský cintorín v západnom svahu Olivovej hory
Prehliadku Jeruzaléma sme začali na Olivovej hore. Moja starká hovorila Hora olivetská. Na jej svahoch ešte kde tu rastú aj olivovníky, ak tu pre ne v mestskej zástavbe nejaké miesto ostalo. Olivová hora arabsky Džab at-Túr je na svojom západnom svahu pokrytá obrovským cintorínom. Podľa židovskej viery cez Olivovú horu má do Jeruzalema vstúpiť mesiáš a tu ležiacich v hroboch má vzkriesiť. Byť tu pochovaný je túžbou mnohých veriacich Židov.
Z vyhliadkovej terasy schádzame do údolia kde sa na úpätí Olivovej hory nachádza Getsemanská zahrada. Okolo chrámu Agónie tu rastie viacero olivovníkov o ktorých sa tvrdí, že tu už stáli keď na týchto miestach zlapali Ježiša z Nazaretu.V náprotivnom svahu sa po jeho úpätí tiahnu hradby Jeruzalema aj s bránou cez ktorú vstúpil do mesta Ježiš.
Prechádzame popod chrámovú horu okolo mešity Al Axa. Oporný múr tohto chrámového komplexu poznáme aj ako Múr nárekov. Vstup k nemu je oddelený pre mužov a pre ženy. Pri kontrolnom stanovišti dostávame na hlavu malú jarmulku a môžeme pokračovať. Dokonca tu nikomu nevadí ani fotografovanie i keď fotíte ortodoxných Židov v ich kaftanoch počas modlitby.
Z vyhliadkovej terasy schádzame do údolia kde sa na úpätí Olivovej hory nachádza Getsemanská zahrada. Okolo chrámu Agónie tu rastie viacero olivovníkov o ktorých sa tvrdí, že tu už stáli keď na týchto miestach zlapali Ježiša z Nazaretu.V náprotivnom svahu sa po jeho úpätí tiahnu hradby Jeruzalema aj s bránou cez ktorú vstúpil do mesta Ježiš.
Prechádzame popod chrámovú horu okolo mešity Al Axa. Oporný múr tohto chrámového komplexu poznáme aj ako Múr nárekov. Vstup k nemu je oddelený pre mužov a pre ženy. Pri kontrolnom stanovišti dostávame na hlavu malú jarmulku a môžeme pokračovať. Dokonca tu nikomu nevadí ani fotografovanie i keď fotíte ortodoxných Židov v ich kaftanoch počas modlitby.
Vchod do baziliky Svätého hrobu
Z námestia okolo ktorého sa rozkladajú ortodoxné školy sa cez ďalší kontrolný bod presúvame už na krížovú cestu v arabskej časti mesta.Dnes je to rozsiahly mestský bazár a preto sa musíme v mase ľudí držať pri sebe s čím má naša sprievodkyňa dosť starostí. Napokon nás všetkých doviedla na Golgotu, miesto ukrižovania a svätého hrobu. Na mieste, ktoré kresťania uctievajú ako Golgotu alebo horu Kalváriu, stojí bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Božieho hrobu, vo východných cirkvách tiež kostol Vzkriesenia.
Kameň nad Božím hrobom v Anastásiu baziliky Svätého hrobu
Tento kostol je pútnickým miestom už od 4. storočia. Najstaršia časť chrámu je vnútorná rotunda nazývaná Anastasis. Podľa legendy boli hrob Ježiša a jeho kríž objavené v roku 325 sv. Helenou matkou Konštantína. Rímsky cisár Konštantín I. nechal v rokoch 326 až 335 postaviť kostol Svätého hrobu na mieste Ježišovho hrobu v blízkosti Golgoty. Dnes z pôvodného kostola sa zachovala iba vnútorná okrúhla časť – rotunda, nazývaná Anastasis. V minulosti bol chrám niekoľkokrát zničený. Od dvanásteho storočia spravujú tento komplex viaceré cirkvi. Spoločná je len kaplnka Ježišovho hrobu a jej bezprostredné okolie.Svätá zem je rozdelená aj na najsvätejších miestach.Vlastníctvo celého kostola naďalej zostáva spoločné – pravoslávne, katolícke a arménske, avšak rôzne časti majú presne určeného vlastníka. Hlavná loď kostola z križiackej doby patrí gréckym pravoslávnym, zatiaľ čo oltár svätej Márie Magdalény s okolitým priestorom, ako aj kaplnka Zvestovania Panny Márie patrí katolíkom. Kalvária je rozdelená na dva takmer rovnaké diely, katolícky a pravoslávny. Z dvoch krýpt je jedna arménska a druhá, zasvätená Nájdeniu svätého Kríža, katolícka. Aj v priestoroch, ktoré sú vlastníctvom jednej cirkvi, má iná cirkev právo slúžiť svoju liturgiu. Osobitné predpisy platia na veľké sviatky, zvlášť Veľký piatok a Vzkriesenie.
Atmosféra v bazilike Božieho hrobu
Z Golgoty sme prešli ešte na horu Sion, kde sa konala posledná večera a tu údajne skonala aj Panna Mária. Je to posvätné miesto aj Židov, ktorí veria, že je tu pochovaný kráľ Dávid. Nuž histórie a zážitkov na jednodennú prehliadku Jeruzalema bolo neúrekom.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Veľkonočné spomienky |
Remembering Easter
My mother used to recognise Good Friday as the greatest church holiday. Even despite our not overly-religious way of life, on this day she would always insist on observing the fast and no heavier work could have been carried out. The courtyard clean-up and sweeping of the pavement in front of our house were also part of the Easter joys. Instead of a bell, a giant ratchet was used on top of the church tower. Then we lived in the expectation of Easter Monday which especially we boys were very much looking forward to. Not for religious reasons though, we went on to douse local girls, aunties and neighbours with water!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára