Z viacerých miest nášho chotára je výhľad na siluetu kaldery Štiavnického stratovulkánu. Z nej vyčnieva sopečný kužeľ Sitna, vytvorený v záverečnom štádiu vulkanickej činnosti, pred desiatimi miliónmi rokov. Mohutný vulkanizmus vyniesol na povrch zemského plášťa vzácne kovy, ktoré sa po stáročia ťažili nielen v Banskej Štiavnici, ale aj od nás, v južne ležiacich Novohradských vrchoch. Získavanie zlata bola náročná činnosť, spojená s využívaním technických objavov a technických zariadení. Odborníkov na túto činnosť vychovávala slávna, najskôr banská, a potom aj lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Banské mestá v severnom Uhorsku produkovali pre ríšu nesmierne hodnoty. Úrady, zodpovedné za ťažbu vzácnych kovov, zabezpečili pre prvú banskú akadémiu na svete zdroje, ktoré lákali profesorov z celej Európy. Už zanedlho, po založení akadémie Máriou Teréziou, sa sformoval skvelý profesorský zbor. Škola spájala teoretickú výučbu s praxou v banských dielach, na ktorých doslova stála. Čo profesor akadémie, to vynikajúci vedec! O tento slogan sa profesori zaslúžili mnohými vynálezmi a zakladaním nových vedných odborov. Medzi takýchto ľudí patril aj profesor dr. Otto Schwartz, ktorého pamiatku v Demandiciach dodnes chráni rodina Michala Novotného-Mlinarčíka. Veď to bol jeho prastarý otec z matkinej strany.
Na dobovej pohľadnici je nový palác Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
Dr. Otto Schwartz
* 29.9.1847 † 15.3.1910
(rodinný archív Michala Novotného-Mlinarčíka)
Po absolvovaní vysokoškolských štúdií vo Viedni, zložil v roku 1869 profesorskú skúšku, a stal sa pomocným profesorom na katedre chémie a matematiky Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Už vtedy bol poverený samostatným prednášaním fyziky. Svojou usilovnosťou a schopnosťami sa v roku 1871 stal doktorom. V nasledovnom roku mimoriadnym, a v roku 1878 riadnym profesorom. Keď v roku 1872 prebehla reorganizácia akadémie, stal sa vedúcim katedry fyziky. Mal aj dobré organizačné schopnosti. V období 1897 až 1907 bol v štyroch cykloch súčasne riaditeľom akadémie a vedúcim katedry, bol vymenovaný banským radcom, neskôr hlavným banským radcom a nakoniec ministerským radcom.
Usilovne publikoval v domácich a anglických odborných periodikách. Je autorom učebníc Klimatológia (1891) a Fyzika (1895). V Banskej Štiavnici po takmer štyri desaťročia vykonával meteorologické pozorovania a venoval sa aj pozorovaniu meteoritov, zaujímal sa o bezdrôtovú telegrafiu a využitie röntgenológie v baníctve. Jeho záujmy boli nesmierne široké. Stal sa aj jedným zo zakladateľov Banskoštiavnickej lekárskej a prírodovedeckej spoločnosti.
Matričný záznam o narodení Izabely, dcéry Otta Schwartza a Ireny Paczolay.
Popri bohatom vedeckom živote Otto Schwartz nebol nijakým vedeckým suchárom. Založil si rodinu, a tu nachádzame jeho vzťah k Demandiciam. Ako vyplýva z matričných záznamov, vzal si za manžeklku Irenu Paczolay, dcéru Ladislava Paczolaya a Vilhelmíny Heja. Ladislav Paczolay bol bratom v Demandiciach sídliaceho Jána Paczolaya, ktorý sa oženil s miestnou barónkou Kamilou Majthényi. Ján bol hlavným právnym zástupcom Ostrihomskej kapituly, demandickým richtárom a niekoľko volebných období aj poslancom na Uhorskom sneme. Jeho brat Elek bol tiež richtárom v Demandiciach a je autorom popisu chotára obce z roku 1865.
Na rodinnej fotografii, urobenej koncom 30. rokov minulého storočia, na nádvorí Majthényiho kaštieľa, sú: zľava miestny kňaz Ján Kissík, Irena Paczolayová manželka Otta Schwartza, jej sesternica barónka Katarína Szabadhegyi rod. Paczolay, Helena Novotná vnučka Ireny, vzdialená príbuzná Helena Baloghy a Mária Róhnová vnučka Ireny.
Profesor Otto Schvartz mal dcéru Izabelu, ktorá mala s Ľudovítom Rohnom dcéry Máriu a Helenu. Na akadémi pôsobil až do roku 1910, kedy odišiel do dôchodku, a ešte v tom istom roku zomrel. Jeho hrob je v Banskej Štiavnici v cintoríne nad Piargskou bránou, v okrsku, kde našiel večný odpočinok medzi viacerými profesormi akadémie. Jeho manželka sa uchýlila k rodine do Demandíc. Žila v kaštieli Majthényiovcou so sesternicou Katarínou Pacolayovou. Okrem toho, jej vnučka Helena sa stala v roku 1938 druhou manželkou Karola Novotného-Mlinarčíka, ktorý sa do rodiny priženil, a v roku 1930 ovdovel.
Prostredníctvom fotografií z ich rodinného albumu môžeme vidieť, ako tieto osoby vyzerali. Viaceré z nich sú pochované na demandickom cintoríne.
Na fotografii z nádvoria Majthényiho kaštieľa sú: sediaca Irena Paczolay, vpravo od nej dcéra Mária Rohnová rod. Schwartczová, vedľa nej jej dcéra Helena Novotná s dcérami Máriou (na rukách) a Katarínou.
Pôsobisko profesora O. Schvartza dnes.
The renowned professor and Demandice
From many places within our village bounds it is still possible to see the remnants of the once mighty “Stiavnicky” strato-volcano, among them the volcanic cone of Sitno still towering high. It was created during the final stage of the volcanic activity, ten million years ago. As part of this process, many precious metals were brought to the surface – to be mined during the following centuries not only in Banska Stiavnica but also in the southern part of our region called “Novohradkse vrchy”.
Extracting gold from ore involved a lot of strenuous activity. In order to alleviate this and also to increase efficiency, many technological inventions and devices were created. Experts in this area were honed by the famous, originally Mining and later also Forestry Academy of Banska Stiavnica. The mining towns of northern Hungary became a source of vast riches for the empire. Thus, responsible authorities soon ensured that the first Mining Academy in the world had abundant resources in order to lure in professors and experts from entire Europe.
Soon after the establishment of the academy by Maria Theresia, an extraordinary faculty of professors was formed. The academy provided theoretical instruction as well as practice in mining workshops whereon she literally stood. “An academy professor – a great scientist” – this slogan was earned by the faculty by numerous inventions and even laying foundations of new science disciplines. Dr. Otto Schwartz, whose legacy is still preserved in Demandice by the “Novotny-Mlinarcik” family, is to be counted among these great scientists.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára