Nástenky - falvédők

Jedny z prvých výtvarných prejavov našich starých mám a mám, ktoré nám utkveli v pamäti, boli vyšívané nástenky, zdobiace zväčša obytné kuchyne. Viseli na stene pri stojane s umývadlom, pri sporáku, nad umývacím stolom, či pri lavičke na vedrá s vodou. Pôsobili na nás akosi mýticky. Ich nápisy sme slabikovali už ako prváčikovia. Domácnosť nejednej tetky, či babky, sme si pamätali aj podľa týchto obrázkov vyšitých na bielom plátne.

Móda vyšívaných násteniek sa k nám rozšírila z Nemecka. Keďže náš vidiek bol na severe i juhu banícky a bane prevádzkovali spravidla nemeckí vlastníci, šírenie ich zvykov do nášho okolia bolo rýchlejšie ako inde. Prvé vyšívané nástenky sa objavili v panských domoch na rozhraní 15. a 16. storočia. V tej dobe ostatné ženy v domácnostiach mali iné starosti a povinnosti, ako vyšívanie ozdôb do svojich izieb. Postupne sa tento zvyk dostal aj do stredných vrstiev, ba v 19. storočí sa masovo rozšíril aj do meštiackych a sedliackych domácností. 

     Ešte aj za našich mladých liet, v päťdesiatych rokoch, boli nástenky takmer štandardným vybavením domácností. Odzrkadľovali morálne hodnoty bežných ľudí. Jednoduchý obraz bol vyšitý podľa predlohy a spravidla po obvode opatrený aj nápisom. Motívy boli najčastejšie náboženské. Vydaté mladé ženy preferovali mravopočestné riekanky, dievčatá ľúbostné texty s kvetinovými motívmi. Rozmáhajúci sa priemysel spotrebného tovaru pamätal aj na lenivšie ženičky tým, že im dodával predtlačené nástenky, do ktorých sa mohla doplniť menej prácna výšivka. A napokon boli aj také, ktoré sa iba zavesili na stenu. 

Mnohonásobným kopírovaním sa obraz neraz vzdialil od originálu, a preto pôsobil aj groteskne. Nuž, ťažko toto hodnotiť z pohľadu nášho súčasného výtvarného cítenia. Pre mnohých je to len gýč, ku ktorému nič necítia. Nikdy si takúto nástenku nemohli pozrieť, napríklad pri načretí hrnčeka do smaltovaného vedra s vodou, a tú glgajúc, čítať trebárs poučenie „Bez Božieho požehnania márne naše namáhania“. 

     Koncom päťdesiatych rokov do domácností začínali prenikať nové technológie. Čerstvo vápnom natrenú stenu už nebolo treba chrániť nástenkou. Na exponovanom mieste sa natrela olejovou farbou a tá, po viacerých dňoch, po vypustení smradu z terpentínu, poskytla tvrdú, lesklú a peknú plochu. Ibaže, to bola len plocha a na nej nič. Aby nám nástenky nechýbali, rozmohli sa vo verejných priestoroch úradov, pracovísk, námestí a jednoducho všade, lebo nový režim si osvojil propagandistickú schopnosť bývalej kuchynskej nástenky. A tak sme mali na každom pracovisku, alebo základnej organizácii všetkého, aj funkciu nástenkára. Aj tieto nástenky poväčšine zmizli. Ich hviezda zažiarila naposledy v afére „nástenkového tendra“. Dnes vešiame kadečo na nástenky- elektronické.

Nedávno som videl jednu výstavu o nástenkách, ktoré boli o politike. Našťastie, sú aj iné, tie, ktoré tvorili naše staré mamy a mamy. Už  v sedemdesiatych rokoch ich diela zapadli do štósov starých textílií na dne skríň, postavených už len v komorách. Našťastie, nostalgia mojej generácie ešte žije, a preto sa na nejednu nástenku môžeme pozrieť aj dnes. 

    V Sazdiciach žije moja vrstovníčka, ktorej rodina má po praslici korene v jednej z demandických zemianských rodín. Pani Katalin Gazdag sa roky venuje zberateľskej činnosti. Nesmiernou trpezlivosťou nazhromaždila vyše tristo vyšívaných násteniek všetkých žánrov  v štyroch jazykových podobách, lebo nástenky vyšívali ženy a dievčatá bez ohľadu na národnosť, konfesiu a vek. Zbierku pani Kataríny sme mohli vidieť aj na výstave, ktorú usporiadala v Šahách. 

     Mne sa dostalo cti, že ma so starostom Sazdíc oslovili na spoluprácu, pri spracovaní zbierky pani Gazdagovej do knižnej podoby. Rád som jej zbierku zdokumentoval do digitálnej formy a verím, že bude v blízkej budúcnosti prevedená aj do knižnej podoby, aby sa čitatelia z nášho okolia mohli vžiť do výtvarného prejavu našich predkov. 

Katalin Gazdag počas výstavy svojej zbierky v Šahách

 (Zdroj foto: MÚ Šahy)

Rodinná pamiatka, vyšívaná nástenka mojej svokry

Fotografie násteniek zo zbierky K. Gazdag: Milan Ukrop

(pre spustenie videa kliknite na obrázok)