Tridsať kilometrov južne od Demandíc, na ľavom brehu Ipľa sa nachádza obec Ipolydamásd. Pri ceste z Letkésu sa zvyšky Damášskeho hradu dajú objaviť v zarastenom teréne nad cestou pred severným okrajom dediny. Hrad Damaš nevynikal mohutnosťou ani neprístupnosťou. Počas mnohých desaťročí tureckej okupácie Uhorska, ležiac v predpolí banských miest, plnil dôležitú pozorovaciu funkciu. Posádka hradu, ako aj posádka na Csehváre ( Český hrad na východnej strane pohoria), mali na očiach pohyby tureckých oddielov o čom informovali hlavného kapitána banských miest a preto sa o týchto hradoch tvrdilo, že Turkom ležali v hrdle.
Hrad Damaš vznikol dávno pred príchodom Turkov do nášho okolia. Doklady o jeho vzniku sa zatiaľ neobjavili. Prvá písomná zmienka o hradnom kapitánovi menom Búza Balás je z roku 1361. Už predtým toto miesto zrejme slúžilo ako kráľovský poľovnícky kaštieľ. Dokazujú to viaceré listy uhorských panovníkov napísané na Damaši. Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov štrnásteho storočia kráľ Karol Róbert tu vydal desať listín. Na hrade sa zdržiaval aj jeho syn a nasledovník Ľudovít Veľký. Neskôr sa hrad dostal do rúk rodiny Kubiniovcov. Keď v roku 1543 a 1544 Turci dobyli Ostrihom a Vacov, nastali ťažké časy aj pre ipeľské hradné posádky a ich okolie.
Od roku 1562 sa už Damaš uvádza ako súčasť budínskeho sandžaku. Turci v druhej polovici šestnásteho storočia pretvorili hrad a blízku osadou na opevnený palánok, ktorý sa uhorské vojská pokúšali získať späť. Podarilo sa im to počas pätnásťročnej vojny v roku 1595. Následne prebiehala obnova hradu a posilňovanie jeho posádky.
V roku 1632 sa uvádza, že na hrade bolo päťdesiat jazdcov, sto pešiakov a tri delá. V roku 1626 posádka neodolala útoku vojska budínskeho pašu Murtezu. Avšak už koncom roka mierová dohoda medzi Gáborom Betlenom a Ferdinadom II. vyžadovala, aby Turci hrad vrátili. Aj keď sa tak čoskoro stalo, Turci okolie hradu ešte dlho sužovali svojimi nájazdmi. V roku 1641 počas neprítomnosti hradného kapitána hrad znovu dobyli. To bolo považované za porušenie mierovej zmluvy a preto ho mali vrátiť. Kým sa tak stalo hrad vyhorel, zrejme bol úmyselne zapálený. To len svedčí o tom, že aj keď z hľadiska umiestnenia v teréne nebol významnou vojenskou prekážkou, pre svoju strategickú polohu pri ústí Ipľa do Dunaja a v predpolí Borzsonyských kopcov bol cenený.
Turkish Throat
Thirty miles south of Demandice, on the left bank of the Ipeľ river, the village Ipolydamásd is situated. The remains of the Damascus Castle can be discovered along the road from Letkés in the unmade grounds over the road, near the northern edge of the village. The Damascus Castle excelled neither in massiveness nor in inaccessibility. For many decades of the Turkish occupation of Ugria, lying in the foreground of the mining towns, it was an important lookout spot. The crew of the castle, together with the crew at Csehváre (Czech castle on the east side of the mountain), watched the movements of Turkish troops and reported to the Captain of the mining towns. Therefore these castles were well-known for lying in the very throat of the Turk territory.