Fyzická podoba našich predkov sa zachovávala len v pamäti ich vrstovníkov a rokmi sa vytrácala. Dať sa portrétovať bol ešte aj v 19. storočí veľký luxus. Najstarší obraz Demandičana je portrét pustovníka na Hýbeci, Jozefa Badu z polovice tohto storočia. Vynález fotografie umožnil zachovanie podoby ľudí aj pre ich potomkov. Mať svoju fotku alebo ju darovať milej osobe, už nebol luxus, ktorý si mohli dovoliť len najmajetnejší. V životoch našich prastarých rodičov sa objavili podobenky, ako sa im vtedy hovorilo. Svadobná fotografia ako aj fotka z vojenčiny sa stali bežným štandardom.
Vďaka porozumeniu viacerých demandických rodín sa môžeme do tváre našich predkov pozrieť aj po desaťročiach. V tomto príspevku vám dávam na nahliadnutie ukážku z fotografií, ktoré sa zachovali v rodine pani Marty Psotovej, dcéry demandického kováča a podkováča Štefana Kováčika. Pišta báči, ako sme mu hovorili, bol zručným remeselníkom, kostolníkom a veliteľom hasičov. Jeho brat Pavol niekoľko desaťročí hrával v miestnej ľudovej hudbe. Málokto vie, že mali aj ďalšieho brata, ktorý sa vysťahoval v dvadsiatych rokoch minulého storočia do Argentíny.Medzi fotografiami zo života tejto rodiny som objavil aj skupinový portrét s argentínskymi gaučami. Na zadnej strane je však venovanie tohto znenia.
"Demandičania vo svojej novej domovine v Argentíne 1930."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára