Koniec kalendárneho leta a začiatok jesene mám z fotografického hľadiska veľmi rád. Slnečné lúče už nemajú prudkosť a vysoký uhol nad obzorom, a preto krajinu osvetľujú mäkšie a plastickejšie. Je to obdobie, ktoré pravidelne využívam na vychádzky po okolí Demandíc. Dávno už pominuli časy, keď ma pri fotení sprevádzali zvedavé zraky ľudí, idúcich do svojich viníc a sadov na Čepeku, Silimáni či Ujaku. Z chotára sa naši starkí vytratili a po ich celoživotnom úsilí ostali už len torzá niekdajších viníc, slivkových stromoradí a opatrovaných záhrad, ktoré nemuseli odovzdať do spoločného obhospodarovania v družstve. Napodiv, niekoľko miestnych poľnohospodárov pomocou svojich veľkostrojov udržiava chotár vo fotogenickom stave. Pozrite sa, čo sa dá v chotári vidieť počas príjemnej vychádzky.
Zo Silimáňa na Srechu Búru, kopec, ktorý poznáme aj ako Baktető.
Čepiec, alebo aj Čepek.
Pred sejbou.
Oneskorená krásavica.
Pod vrcholom.
Ilava a za ňou santovské vinice.
Studená dolina pod Demandickým kopcom.
Santovská pahorkatina v pozadí so Sitnom.
Pohľad zo Silimáňa.
A tu naspäť z Ujaku.
Dívame sa z Bujdošky na Čepiec.
Najvyššie miesta chotára.
Severozápad.
Na Hornom majeri.
Posledná pastva pre včely.
Demandické robotnice.
Jarná mrazová kalamita šípky nezasiahla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára