Sentimentálne reči našej generácie o tom, aké sme my v detstve zažívali biele Vianoce a tuhé zimy, v čase neustávajúcich argumentov o globálnom otepľovaní, nebral skoro nikto vážne. A ajhľa! Už mesiac mrzne len tak praští. V údolí potokov Štiavnička a Búr sa nelámu ľady, ale celoštátne mrazové rekordy. V polovici päťdesiatych rokov nám vo dvore mráz roztrhol na dvoje kmeň mohutného orecha. A bolo aj horšie. Moja mama spomínala, ako starký na Santovke koncom dvadsiatych rokov vyplnil okná na dome slamou, napchatou do vriec, aby ako tak uchoval v dome teplo. A vrany vraj zamrznuté padali zo stromov. Aj v šesťdesiatych rokoch, v čase nášho vrcholiaceho detstva, mrazy vytvárali na lúkach pri Búre po celú zimu rozsiahle klziská. Načrel som do svojho archívu, aby ste videli, ako sa zimovalo za našich mladých liet, čiže starých časov.
Najstaršia fotografia so zimnou tematikou. Podľa veku môjho otca na nej usudzujem, že pochádza z konca 20. rokov minulého storočia, kedy boli teploty padajúce pod mínus 30 stupňov.
Lyžovačka vo vojnovom období.
A na takýchto boboch sme začiatkom 60. rokov, keď som začínal s fotografovaním, jazdili z kopca pri kostole.
Detské radovánky z albumu mojej manželky.
Zima pri kostole a tiež v ňom.
Pán farár Csudai musel odbavovať aj v zime. V krutom mraze chlapom povoľoval nasadzovať si baranice.
Sánkovačka pri Novotného kaštieli v polovici 60. rokov ako ma pri nej zachytil Pavol Štutika.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára