Kultúrny odkaz našich predkov, ktorý nám zanechali vo svojom odeve sa v mnohých obciach v posledných desaťročiach nenávratne stratil. Našťastie sa to nestalo všade. Tam, kde poklady ľudového umenia nezmizli do nenávratna, sa darí nielen uchovávať originály ľudového odevu spred storočia, ale v modernejších formách ho aj rozvíjať. K takýmto obciam sa radí aj hontianska obec Senohrad.
Akoby skrytá pri brehoch riečky Litava chráni poklady ľudovej tvorby, ktorú si vysoko cenil Andrej Kmeť, v Senohrade začínajúci svoju kňazskú dráhu. Jeho celoživotným krédom bolo heslo „Nehlivieť!“. Už v Senohrade začal so zberateľskou činnosťou. V jeho širokom zábere aktivít mala miesto tiež folkloristika. Zbieral výšivky a čipky z Hontu. Nazhromaždené zbierky nenechával ležať doma. Propagoval ich aj v zahraničí.
V roku 1873 aranžoval výstavu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni. Na česko-slovenskej jubilejnej výstave v roku 1891 prezentoval slovenské čipky, rovnako ako v roku 1895 na Národopisnej výstave česko-slovenskej v Prahe. Zbierky Andreja Kmeťa mohli obdivovať diváci roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži. V roku 1904 nechýbali jeho zbierky na slovanskej výstave v USA. Bol pri organizovaní výstavy čipiek v Martine v roku 1887 a výstavy ľudovej umeleckej výroby v Honte roku 1895. Účastinná spoločnosť Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici vznikli na jeho podnet v roku 1910.
Vďaka viacerým nadšencom a s podporou Obecného úradu v Senohrade sa mohla konať výstava detského kroja zo Senohradu pochádzajúceho z obdobia rokov 1916 až 1936. Projekt Detský kroj Senohrad, vyšívanie a tvorbu, podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia. Návrh a reazlizácia, Lenka Brandys Franková (LBF) 2019/2020. Pod patronátom obecného úradu a aktivite obyvateľov obce Senohrad bol zhromaždený vzácny fond detského oblečenia z prvej polovice 20. storočia.
Patrí im za to uznanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára