Šahanské kasárne

Hlavná brána do šahanských kasární

Osudy vojakov vo vojnovom ťažení predurčovalo pred rokom 1914 ich zaradenie do armádnych jednotiek rakúsko-uhorskej armády. V dualisticky usporiadanom štáte mala krajina spoločnú hlavu štátu, menu, zahraničnú politiku a armádu. V nej sa prejavovala štruktúra cisárstva v tom, že existovali cisárske a kráľovské pešie pluky a domobranecké jednotky, organizované v rámci jednotlivých zemí cisárstva. V Uhorsku to boli honvédi, ktorí sa združovali do honvédskych peších plukov.

    Muži z Hontu patrili do dvoch povolávacích obvodov. Do obvodu ostrihomského c. k. pešieho pluku č. 26 a do nitrianskeho honvédskeho pluku č. 14. Oba pluky boli na začiatku vojny určené pre použitie na východnom - ruskom fronte. To určilo osudy našich starých otcov vo Veľkej vojne, ako sa jej začalo hovoriť.

    V Šahách bola dislokovaná časť 14. honvédskeho pluku. Po vzniku Československa tu bol dislokovaný Hraničiarsky prápor 8. Kasárne niesli meno generála Pellé, ktorý bol v roku 1919 vrchným veliteľom československej armády.

    Hraničiarsky prápor 8 vznikol začiatkom roku 1920 z útočného práporu Jánošíkovej družiny, ktorá bola dobrovoľníckou jednotkou zúčastňujúcou sa bojov s Maďarmi na Slovensku v roku 1919. Prápor bol po svojom vzniku najskôr dislokovaný v Teranoch, kde bolo jeho veliteľstvo s 1. 2. a náhradnou rotou. Tretia rota bola vytvorená neskôr.

    Už v polovici roka prebehla redislokácia práporu. Jeho veliteľstvo sa presunulo do Šiah spolu s 2. a 4. rotou. Prvá rota bola dislokovaná vo Vyškovciach. Tretia rota bola vytvorená v októbri a umiestnená v Hokovciach. Novovytvorená technická rota bola umiestnená k veliteľstvu v Šahách. V roku 1922 odišla druhá rota do Hokoviec a tretia rota bola od konca roka 1922 umiestnená v Horných Semerovciach, odkiaľ sa vrátila v roku 1922 k veliteľstvu do Šiah. Až do roku 1938 sa už dislokácia nemenila.

    Počas mobilizácie v septembri 1938 bol Hraničiarsky prápor 8 podriadený Hraničnej oblasti 40 a obsadzoval obrannú líniu na Južnom Slovensku v úseku Vyškovce – Chrastince. Po okupácii slovenského pohraničia Maďarskom sa prápor presunul do Devína.

    Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži sa Šahy stali súčasťou Maďarského kráľovstva a to sa prejavilo aj na premenovaní kasární na „Kasárne Mikuláša Horthyho“.

    Po skončení vojny boli v šahanskej kasárni opäť československý vojaci. Po ich premiestnení sa v objekte usídlil závod banskoštiavnickej Plety.

Branci počas prezentácie na základnú službu v šahanských kasárňach (a. a.)

Pevnôstka na obranu mosta cez Ipeľ v Šahách v roku 1938

Juraj Bahyl na dvore šahanských kasární počas základnej vojenskej služby 1936/1937. Neskôr bojoval v českoskovenskom zahraničnom vojsku (vo Francúzku) a zapojil sa do domáceho odboja v roku 1944.

Martin Ukrop, príslušník Hraničiarskeho práporu 8 s odznakom strelec z pušky, počas základnej vojenskej služby v Šahách. Ako vojak padol v roku 1944.