Už to tak býva, že dobré predsavzatia sú lemované sľubmi o ich naplnení. Mnoho mesiacov zhromažďujem údaje a fotografie zo života ľudí, ktorí z Demandíc vzišli, alebo sa do ich života zapísali skutkami pre verejné blaho. Avšak iné, aktuálnejšie, či významnejšie príležitosti dostávajú pri písaní blogu prednosť. Život nás neraz prekvapí správami, ktoré neočakávame a zasiahnu našu dušu. Takouto správou bola aj informácia, len niekoľko hodín stará, že spomedzi nás odišiel ďalší dobrý človek – Demandičan. Osud si tentoraz vybral pána Antona Kajasa, ktorý sa v ostatnom období stal aktívnym tvorcom udalostí v našej obecnej Galérii pod Bujdoškou. V jeho osobe strácame spolupracovníka, ktorý prispel svojim muzikantským umením k šíreniu dobrej nálady počas chvíľ trávených návštevníkmi v našom zariadení. Prvý z medailónov demandických osobností venujem práve jemu.
Anton Kajas počas našej marcovej akcie „Veľkonočná dielňa“.
Anton Kajas patril medzi generáciu vojnových detí. Svojho otca žiaľ nikdy nepoznal, lebo sa vo frontovom virvare stratil bez stopy, čo nebol jediný prípad osirelých detí v Demandiciach. Jeho rodina z matkinej strany pochádzala z nemeckých rodín, ktoré Demandice osídľovali začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia. Zjabovci pochádzali z horskej obce Veľké Pole - Píla. Do Demandíc prišli za lepšími podmienkami na hospodárenie. Nemecké rodiny vtedy obsadili takmer celú severnú stranu ulice Pod Bujdoškou. Ich políčka a záhrady sa tiahli od južne orientovaného Čepeku, až na viničom osadené južné zrázy Bujdošky na Demandickom kopci. Len ľudia z horských oblastí si na tento terén trúfli, avšak také oslnenie vinohradov nemal v dedine nik. Podľa slov vtedajšieho kronikára, polia nemeckých rodín boli vzorom príkladného obhospodarovania.
Osamotená matka Alžbeta sa musela s pomocou rodiny prebíjať ťažkosťami života nemeckých rodín v povojnovom Československu. Malý Tonko, tak ako aj my pomladší, miloval futbalovú loptu a vedel sa s ňou šikovne obracať. Veď školské fotografie nám to pekne ukazujú. V tomto zdedil gény svojho otca, ktorý patril do prvej jedenástky demandických futbalistov v medzivojnových rokoch. Tonko mal však od nás, ktorí sme hudobné vzdelanie dostali akosi z povinnosti, nevšedný talent pre hru na hudobných nástrojoch. Patril medzi najväčšie talenty levickej ľudovej školy umenia. Neskôr tieto svoje schopnosti uplatňoval v rámci obecnej kultúry. V mladíckych rokoch bol dušou hudobnej skupiny Efekt. Pri jej produkcii sme na dedinskej zábave zažívali prvé radosti dospeláckeho života. Skupina sa starala o zábavu aj na našej stužkovej.
Malý muzikant Tonko Kajas.
Tonko sa profesionálne orientoval do oblasti poľnohospodárskej výroby a spolu s manželkou dlhé roky organizoval rastlinnú výrobu. Predovšetkým sa venoval pestovaniu náročnej plodiny, tabaku. Súkromne zas svojmu viniču na Čepeku. Vinohrady sme mali blízko pri sebe. Stenaním nad tlakom peronospóry, múčnatky, čiernej hniloby a iných pliag sme trávili mnoho času. Po zmene pomerov sa Anton Kajas stal jedným z podnikateľov, ktorý sa doposiaľ staral o zachovanie hospodárskej produktivity chotára na jeho severnom okraji.
Osud mu nedoprial dlhý život, ale zažil radosť z potomstva troch detí. Ich dvojičky som pri jednej príležitosti ako bábätká aj fotografoval. Dnes sú to už otcovia a matky ďalšej generácie. Tak, ako bude zapísaný v ich pamäti, bude medzi nami aj v našich spomienkach.
Pre vstup do galérie kliknite na obrázok:
Ďakujeme pekne za spomienku na Nášho milovaného manžela, otca a dedka.
OdpovedaťOdstrániťRodina Kajasová