Pred stodvadsiatimi rokmi sa odohrala udalosť, ktorá pol roka napĺňala životy mnohých obyvateľov Uhorska. 2. mája 1896 sa začala mileniálna výstava na počesť tisícročia zaujatia novej vlasti maďarskými kmeňmi. Prípravy na ňu začali už o niekoľko rokov skôr. V prvom rade sa muselo zistiť, že kedy k tejto udalosti došlo. Napokon sa komisia akademikov zhodla na roku 896 a od neho sa určil aj rok osláv. Po vzore iných národných, či celosvetových výstav sa postupovalo aj v sídelnom meste Uhorska v Budapešti. Okolo mestského jazera v Pešti sa vyčlenil päťdesiathektárový pozemok ako výstavisko.
Hlavný vchod výstaviska na dobovom plagáte.
Uhorská, teda maďarská reprezentácia nechcela svetu ukázať len vtedajšiu životnú a kultúrnu úroveň Uhorska, ale aj politickú hegemóniu maďarského národa, hoci ten tvoril len jednu tretinu jeho obyvateľstva. Na zvýraznenie tejto skutočnosi Uhorský snem prijal osobitný zákon, ktorý okrem iného ukladal vybudovanie pamätných stĺpov na území kráľovstva. Dva z nich boli postavené aj na dnešnom území Slovenska. Na Devíne a na Zobore. Proti politickému nádychu výročia protestovali predstavitelia nemaďarských národov, ale bez výsledku. Aj v zahraničí sa politikárčenie v rámci dejinného výročia kritizovalo, najmä národnostná politika uhorskej vlády. Nuž nečudo, že pamätné stĺpy s politickým základom dlhého trvania nemali. Československí legionári začiatkom roku 1922, ktorého sa už Uhorsko nedožilo, oba stĺpy vyhodili do vzduchu.
Železná sekera z Demandíc medzi exponátmi miléniovej výstavy.
Exponáty na milénoovú výstavu sa zhromažďovali zo všetkých kútov krajiny. Aj zo Slovenska sa podarilo získať mnoho vzácnych historických a umeleckých artefaktov. Tie obce a mestá, ktoré neprepadli nekritickému vlastenectvu, si započičanie pamiatok poistili zmluvami a o ne neprišli. Avšak drvivú väčšinu vecí usporiadatelia nevrátili na miesto nálezu. Tak to skončilo aj s exponátmi z Demandíc. Neznámo kto a kedy v Demandiciach odkryl pohrebisko z obdobia príchodu Maďarov do karpatskej kotliny. Z týchto nálezov sa na výstave ako exponát umiestnilo niekoľko artefaktov. Železný vidlicový hrot šípu, železná sekerka a záušnice z Demandíc pochádzajúce z kostrového pohrebiska datovaného do 10. storočia. Dodnes sú uschované v depozitoch Maďarského národného múzea.
Artefakty z kostrového pohrebiska v Demandiciach.
Pri príležitosti milénia bola postavená aj budova národnej galérie a na mieste hlavného vstupu na výstavisko komplex sôch na dnešnom Námestí hrdinov, na konci Andrássyho ulice. V parku za nimi ostalo niekoľko objektov vybudovaných pre výstavu. V neposlednej miere to bola aj prvá linka podzemnej dráhy na európskom kontinente zo stanicou pod výstaviskom. Pri návšteve Budapešti si tieto miesta väčšina návštevníkov prezrie. My Demandičania máme na to o dôvod navyše.
Dnešný pohľad na miesto hlavného vstupu na miléniovú výstavu.
V pozadí budova Národnej galérie postavená pri príležitosti milénia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára