sobota 29. októbra 2011

Hudba, spev a tanec

Hudobná výchova žiakov sa na našej škole neobmedzovala len na hodiny spevu. Vďaka nadšeniu niekoľkých učiteľov oboch škôl sa žiaci hudbe, spevu a tancu venovali aj v rámci voľno-časovej činnosti.

     V povojnových rokoch až do sedemdesiatych rokov v Demandiciach aktívne pôsobila ľudová hudba zložená z miestnych obyvateľov. Popri nej pôsobil aj tanečný a spevácky odbor Csemadoku, ktorého súbor pravidelne vystupoval na regionálnych festivaloch, na Hontianskych slávnostiach v Šahách a na Spievajúcom údolí Ipľa v Ipeľskom Sokolci.

Hudobno-spevácky súbor v 50. rokoch

     Obdobné aktivity vyvíjal aj hudobno-spevácky krúžok pri  základnej škole slovenskej, ktorý niekoľko desaťročí viedol Juraj Lalík. Mnoho žiakov a žiačok s týmto súborom  vystupovalo v rámci súťaže tvorivosti mládeže  v obvodných a okresných kolách. V čase najväčšieho rozkvetu v 60. rokoch mal súbor až šesťdesiat členov.     Naše vystúpenia sa konali počas miestnych osláv rôznych výročí, najmä VOSR a 9. mája. Vystupovali sme na  konci programu lebo si to naša úroveň a hlavne veľkosť vyžadovali. Asi po štvrť hodinovej trme-vrme  za oponou sa po  jej odhrnutí divákom naskytol kolosálny pohľad na scénu preplnenú obrovským telesom. Budili sme dojem ako malí Alexandrovovci.
     V súbore som strávil aj ja päť rokov a to nedobrovoľne . Bola to  vôľa mojej mamy mať zo mňa hudobníka s hudobným hluchom. Z Bujdošky sme chodili na nácvik traja. Okrem mňa aj Laco Kurthy a Milan Grossman.  Z dolného konca nás dopĺňali Jožo Domonkoš a Emil Chovan.  Keďže sme boli harmonikári, uľahčovali sme si svoj osud vláčenia ťažkých nástrojov, použitím našej káričky. Milan  a Laco bývajúci úplne na konci Bujdošky   ju  vyzdvihli u nás  aby sme  s ňou po naložení harmoník trielili, vtedy ešte po prašnej štrkovej ceste, do školy na nácvik, kým iní chalani hrali na ihrisku futbal. Neskôr sme v tom už videli aj  príjemnejšie stránky. Drvivú väčšinu súboru tvorili dievčatá...

Hudobno-spevácky  súbor ZDŠ Demandice v roku 1962 (foto: J. Lalík) 


Spievajúci pionieri


Tretia generácia školských hudobníkov

     Môj prvý samostatný občiansko-právny úkon sa tiež viaže k hudbe. Hneď počas prázdnin po skončení základnej školy, som harmoniku predal za tisíc korún Korenekovcom. Z  vďaky som im pridal zadarmo aj Školu harmoniky, noty skladieb s ktorými sme účinkovali a stojan na noty. Posledné som potom ľutoval, lebo som v návale radosti, nad tým, že som sa dostal spod jurisdikcie hudobného krúžku, pozabudol, že som ho po vlastnom vylepšení používal ako statív pri fotografovaní. Tým skončil môj nevalný prínos k rozvoju hudby v Demandiciach. To neznamená, že to bol všeobecný jav. Veď dnešné Demandice sú aj hudobne známou obcou, jej predzvesťou sme boli asi aj my z hudobno-speváckeho krúžku.

     Po nás prišli na scénu mladšie ročníky, ktoré ešte zopár rokov pokračovali v tradícii založenej v polovici päťdesiatych rokov.

Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
Hudba, spev a tanec



Music, Dancing, Singing

Music classes at our community school weren’t limited to the singing lessons only. Thanks to the enthusiasm of several teachers, pupils had the opportunity to practice music, dancing and singing also as one of their leisure activities.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára