utorok 15. apríla 2014

Smutná správa

Správa o smrti človeka, ktorého sme poznali, nás vždy zaskočí. Je to pravda? Je to možné? Nuž je. Dnes po krátkom relaxe som otvoril počítač a hneď ma ohromila informácia, že náš krajan a spolužiak zo šahanského gymnázia, spisovateľ a diplomat Ladislav Ballek  podľa vyjadrenia rodiny už nie je medzi nami.

Príhovor Ladislava Balleka počas osláv storočnice Gymnázia Šahy

     Bolo to len nedávno, ani nie pred polrokom, keď som sa s majstrom slovenského slova zišiel na bratislavskej stanici, aby sme spolu absolvovali cestu do nášho kraja medzi štiavnickým a borzsonským pohorím. Po celý čas mi v hlave zneli slová úvodnej vety Ballekovho románu Pomocník. Iba tie koľajnice medzi Bratislavou a Šuranmi tak rytmicky nedrncali, ako kedysi medzi Zvolenom a Šahami.
     Išli sme na oslavy storočnice našej strednej školy, ktorú sme absolvovali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v Šahách. Pán Ballek predniesol v sále župného domu vrúcny príhovor, v ktorom sa vyznal z lásky k svojmu rodnému kraju, do ktorého sa tak rád vracal zo Záhoria, kde trávil dni svojho odpočinku. Nuž nik z nás netušil, že toto je posledná cesta Ladislava Balleka medzi nás Honťanov. Nech je pre nás dlho živý jeho odkaz, ktorý v besede so študentami a verejnosťou vyjadril spomienkami na slušný a ohľaduplný vzťah mládeže k starším, mužov k ženám a medzi ľuďmi navzájom.
     Bol to slušný a citlivý človek. Také boli aj jeho diela a preto sa k nim vráťme. Majú nám čo povedať, aj keď Ladislav Ballek už nie je medzi nami.

Beseda so študentami gymnázia a šahanskou verejnosťou.
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára