"BOHU NA SLÁVU, BLÍŽNEMU NA POMOC!", to je heslo, ktoré dodnes môžeme čítať na zástave dobrovoľného hasičského zboru, pôsobiaceho v Demandiciach a v susedných Maďarovciach v medzivojnovom období. Hasičstvo sa v minulom storočí stalo fenoménom obecného života v tisíckach dedín a miest.
Na schôdzi hasičov
Prvé organizované formy boja s dobrým sluhom človeka, ale jeho zlým pánom, teda ohňom, sa objavili za vlády cisára Jozefa II. koncom osemnásteho storočia. Po sto rokoch panovník František Jozef vydal ďalšie regulatívy, majúce zefektívniť boj s ohňom najmä vo väčších sídliskách. Tam sa mali zriaďovať stále platené zbory hasičov. Menšie obce mali povinnosť zaobstarať si hasičské náradie a udržiavať protipožiarnu hliadkovú činnosť, ako novú občiansku povinnosť. Pravdepodobne vtedy aj Demandice zaobstarali halapartňu na strhávanie horiaceho materiálu pri požiaroch. S touto halapartňou noc čo noc, prechádzali dvojčlenné hliadky celú dedinu. V našom okolí bol ako prvý zriadený dobrovoľný hasičský zbor v Šahách v roku 1876. Na činnosť Dobrovoľnej hasičskej jednoty, ako sa volal, vyčleňovalo mesto Šahy ročne sumu 1200 korún.
Po vzniku Československej republiky sa vytvárajú nové organizačné predpisy, upravujúce protipožiarnu činnosť. Popri profesionálnych jednotkách sa veľký význam prikladal dobrovoľnému prispeniu občianstva pri ochrane jeho životov a majetku ohrozovaných požiarmi. Dobrovoľné zbory boli zastrešené celoštátnou organizáciou, Zväzom dobrovoľného hasičstva Československa. Na Slovensku bola strešnou organizáciou Slovenská zemská hasičská jednota, založená v roku 1922. Už v nasledovnom roku 1923 vzniká Dobrovoľná hasičská jednota aj v Demandiciach.
Pamiatkou na jej pôsobenie je doteraz zachovaná zástava jednoty, ktorá bola vyhotovená pri 15. výročí jej vzniku. Na jej drevenej rúčke sú pribité pliešky zo žltého kovu s menami dobrovoľných hasičov. Je zaujímavé, že jednota pôsobila pod patronátom sv. Floriána v rámci cirkevnej organizácie, lebo združovala hasičov nielen z Demandíc, ale aj z cirkevnej fílie Maďarovce. Vybavená bola hasičskou striekačkou, ktorá sa ešte aj po vojne dala používať. Bola na ručný pohon a starí hasiči sa v krčme dušovali, že s jej madlami vedeli tak mávať, že vodu vystrekli až nad kostolnú vežu. V päťdesiatych rokoch ju nahradil hasičský automobil a striekačka sa ocitla mimo zbrojnice. Dlhý čas ju bolo vídať na lúke pod Bujdoškou, až kým odtiaľ v polovici 60. rokov zmizla neznámo kam. Obec sa sama pripravila o peknú technickú pamiatku.
Hasičstvo sa stalo fenoménom, ktorý zasiahol do života obcí celoplošne. Koncom prvorepublikového obdobia pôsobilo v Československu vyše 65 tisíc členov v 3221 hasičských jednotkách. Profesionálne zbory boli stále zriedkavé a vydržiavali si ich len veľké mestá.
Prvý prúd! Vodu daj!
V povojnovom období boli hasičské zbory začlenené pod kompetenciu ministerstva vnútra zákonom č. 62/1950 Zb. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami. Štátne funkcie na tomto úseku zastrešovala Ústredná správa štátneho požiarneho dozoru v Prahe. Dobrovoľnú zložku zastrešoval Československý zväz požiarnej ochrany, združujúci dobrovoľné hasičské jednotky. Na toto obdobie činnosti si už mnohí Demandičania pamätajú. Hasiči si obliekli modré uniformy miesto predtým používaných bielych súkenných. Tie dožívali v hasičskej zbrojnici na hromade, až kým sa nerozpadli. Hasičská zbrojnica stála v rohu záhrady Molnárovcov, tam kde je teraz materská škôlka. Nahradila pôvodnú drevenú hasičskú búdum naproti fare v rohu záhrady, pri Melichovej krčme. Nad ňou sa týčila drevená rozhľadňa slúžiaca na hliadkovú činnosť a zároveň ako sušiak na hadice. Terajšia budova hasičskej zbrojnice bola postavená v roku 1975.
Činnosť hasičov nebola len symbolická. V 50. a 60. rokoch bolo v obci niekoľko požiarov stohov so slamou, alebo krmovinami. Vyskytol sa aj požiar jedného rodinného domu, družstevnej maštale a senníka. Občas hasičom nedal spávať aj zbúrený potok Búr, najmä do polovice 60. rokov, keď už jeho koryto bolo značne zanesené.
V hasičskej jednotke pôsobilo mnoho dedinských mužov a v druhej polovici storočia aj dievčatá a ženy. Súťaže hasičskej zručnosti nahradili medzivojnové cvičenia so sekerkami a rebríkmi. Boli organizované aj na okresnej úrovni, kde nechýbali naše požiarne družstvá. Z predkov, ktorí sa v demandickom hasičstve angažovali si pripomeňme Štefana Pénzeša st., ktorý bol aj zakladajúcim členom miestnej organizácie a prvým trubačom. Ďalšími funkcionármi boli Štefan Kováčik, František Hós st., Gejza Oberfranc, neskôr Štefan Vištík, Ladislav Herda, Štefan Murín, Július Štutika a ďalší dobrovoľníci, ktorých máme zaznamenaných na fotografiách v našej obecnej galérii.
Moderná budova a hasičská technika osireli. V dedine život nespestrujú a samaritánsku činnosť, ako sa jej v minulosti hovorilo, nevyvíjajú dobrovoľní hasiči. Mobily vo vrecku a rýchly príjazd profesionálnych hasičov nenahradili všetky hodnoty, ktoré v minulosti hasiči a neskôr požiarnici pre obec vytvárali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára