Galéria pod Bujdoškou skončila!

(Otvorený list starostovi obce Ing. Attilovi Kürthymu a členom obecného zastupiteľstva v Demandiciach)

22. júna 2016

S veľkým sklamaním som sa dnes z uznesenia obecného zastupiteľstva prijatého 16. júna 2016 dozvedel, že výstavná sieň Galérie pod Bujdoškou sa prenajíma na komerčné účely. Podľa vedenia obce sa máme uskromniť v kuchynke a dvoch malých izbách. Pred mesiacom som bol informovaný, že sa tento problém bude riešiť v jeseni a s poskytnutím adekvátnych náhradných priestorov. Svojim rozhodnutím starosta a členovia zastupiteľstva hodili cez palubu osemročné úsilie, ktoré som venoval kultúrnemu obohateniu svojej rodnej obce. Osobným úsilím a s majetkovým prispením som vybudoval funkčné kultúrno-spoločenské zariadenie obce, ktorého obľuba neustále narastala. V tomto ma podporilo aj moje bývalé pracovisko, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ktorá venovala galérii výpočtovú techniku a nábytok. V galérii, a predtým na samostatných prednáškach, som prezentoval historické hodnoty zo života našich predkov. Rozhodnutie vedenia obce ukázalo aké hodnoty preferuje. Vidina akéhokoľvek nevalného finančného prínosu prevalcovala ušľachtilý cieľ. Tvrdenie, že je to podmienka zachovania lekárne v obci len zakrýva inú podstatu. Čoskoro uvidíme, čo z toho bude mať obyvateľ obce.
     Starosta a zastupiteľstvo majú moc rozhodnúť a rozhodli. Rozhodli bez toho, aby ma ako správcu galérie oslovili a umožnili mi na schôdzi zastupiteľstva vysloviť názor a nájsť riešenie. Postup samosprávy obce je vo vzťahu k mojej práci a osobe  nedôstojný, keďže svoje rozhodnutie sa mi neunúvali ani len oznámiť. Okrem poslankyne pani Šumichrastovej sa za projekt galérie nik nepostavil. Nuž čo už, úspech keď nie je ich,  sa neodpúšťa. Vzhľadom na tieto okolnosti sa vzdávam funkcie správcu galérie, ktorú som vykonával dobrovoľne a na svoje náklady. Vnucovať sa nebudem.

     Pred časom som vydal výzvu „Hodnoty predkov zachovajme!“ s ktorou som apeloval na Demandičanov. Mnohí, na rozdiel od volených predstaviteľov obce, ju aj vypočuli a do zbierok galérie prispeli a aktívne sa na jej činnosti podieľali. Na vlastnú propagáciu počas dní obce neľutujú minúť tisícky eur a na podporu miestnych aktivistov sa nedá nič.  Potomok slávneho rodu Grasalkovičovcov, Jozef Bernadič Grasalkovič  ocenil úroveň práce v galérii prísľubom finančnej podpory. Pán starosta  zavrhol projekt galérie zo dňa na deň  rozčuľujúc sa, že pán Grasalkovič prisľúbil finančnú podporu práve tomuto kultúrnemu snaženiu a nedáva obci bianco šek. Na toto rozhodnutie, osobe zo zahraničia, stačila jedna prezentácia našej práce. Na druhej strane kultúrnu politiku obce dokresľuje fakt, že v  nedávnej dobe obec zbúrala druhý z troch historických kaštieľov, ktoré vlastnila a tretí sa pokúsila potichu predať. Tento trend som sa snažil zastaviť iniciovaním vyhlásenia ďalších historických stavieb za kultúrne pamiatky. U kostola sv. Michala a mauzólea Majthényiovcov sa mi to podarilo. Nech aspoň to bude pamiatkou na naše úsilie. Stránky môjho blogu „Pod Bujdoškou“, súčasťou ktorého bola prezentovaná činnosť galérie, videlo už vyše 64 500 ľudí. To je objektívne meradlo môjho prínosu k šíreniu dobrého mena Demandíc.  V písaní blogu budem pokračovať a miesto galérie zaujme rubrika „Demandice nahlas!“. Týmto príspevkom ju otváram.
     Ospravedlňujem sa pravidelným i občasným návštevníkom galérie za to, že už pripravené podujatia sa neuskutočnia! Svoje úsilie na poli regionálnej histórie budem venovať práci v Hontianskom múzeu a v susedných obciach, ktoré o to prejavili záujem a na rozdiel od Demandíc si ho aj cenia. Na záver len parafrázujem známu myšlienku, že ten, kto si nectí vlastnú minulosť a hodnoty predkov, nezaslúži si budúcnosť.

Dovidenia v lepších časoch!