V Ráde jezuitov

Po porážke Turkov a ich vytlačení z nášho okolia sa po poldruha storočí obnovila aj dedina, zaniknutá v týchto krutých časoch. Na úsvite  18. storočia sa 25. októbra 1704 v Demandiciach narodil ďalší rodák, ktorý sa neskôr dal na cirkevnú dráhu. Bol to Imrich Palkovič. Teológiu vyštudoval v Trnave a filozofiu vo Viedni. Bol členom Rádu jezuitov.

Znak jezuitov

Oficiálnym názvom „Spoločnosť Ježišova“ (lat. Societas Jesu – skratka SJ) je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. Jeho  činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie. Jezuiti sa stali významným činiteľom v protireformácii po tom, ako zastavili na Tridentskom koncile snahu Karola Habsburského o kompromis medzi katolíkmi a protestantmi. Koncil síce zrušil predávanie odpustkov a cirkevných úradov, ale znamenal začiatok prudkého šírenia inkvizície. Protireformácia v Uhorsku, reprezentovaná mocou Habsburgovcov, vyvolala odpor uhorskej šľachty a rad protihabsburských stavovských povstaní. K historickým zásluhám rádu patrila ich podpora vzdelanosti a zakladanie škôl, ktoré v tej dobe patrili k najlepším. Avšak v týchto školách neexistovala sloboda vyznania a praktikovala sa tvrdá cenzúra.

Pražské Klementínum je ukážkou veľkorysej školskej politiky jezuitov

S určitým nadnesením  môžem povedať, že u Jezuitov som študoval aj ja. Nie v ich škole, iba v ich knižnici. Keď v Prahe zídete od Malej strany z Karlovho mosta, ocitnete sa oproti majestátnej budove. Volá sa Klementínum a je v nej umiestnená Národná knižnica Českej republiky, ktorej základy siahajú ku koreňom Univerzity Karlovej. Tento kolosálny objekt vznikol po príchode Rádu jezuitov do Prahy. Po potlačení povstania českých stavov, jezuiti prevzali v roku 1622 správu dovtedy protestantskej univerzity. V jej nádherných barokových priestoroch som strávil desiatky hodín pri tvorbe doktorskej a neskôr aj dizertačnej práce. 

     Na rozdiel odo mňa, Imrich Palkovič prešiel jezuitským  systémom vzdelávania nielen ako študent, ale aj ako vysokoškolský pedagóg. Stal sa významným cirkevným historikom s profesorskou hodnosťou. Získal doktorát z filozofie a doktorát z teológie. Počas svojho života, ako profesor, pôsobil na univerzitách v Košiciach, Kluži, v Jágri a Štajerskom Hradci. Jeho kariérny postup bol nasledovný.

     Do spoločnosti vstúpil v roku 1722 v Trenčíne. Počas skúšobných rokov 1725 -27 študoval filozofiu vo Viedni. Od rokoch 1728 až 1731 učil po jednom školskom roku na stredných školách v Egri, Kőszegu, Péči a opäť v Kőszegu. V ďalších dvoch rokoch v Trnave. V rokoch 1734 až 1735 študoval v Košiciach teológiu. Za kňaza ho vysvätili v roku 1735. V ďalšom roku pôsobil v Péči. Skúšobnú trojročnú dobu zavŕšil v Banskej Bystrici v roku 1737. V nasledujúcom roku už prednášal etiku v Košiciach. V roku 1739 pôsobil v Gyöngyösi a v roku 1740 v Egri. V období rokov 1741 až 1743 vyučoval v Kolosvári (Kluž) na trojročnom seminári filozofiu. Rok 1744 strávil pôsobením v Marosvásárhelyi. V rokoch 1745 a 1746 vyučoval kontroverziu v Trnave a v Gráci kaazuistiku.  V Egri vyučoval cirkevné právo. V roku 1750 začal v Košiciach prednášať teológiu.
    Materinským jazykom Imricha Palkovicsa bola slovenčina. V latinskom jazyku prednášal a publikoval nasledovné práce:
Dissertatio commentario de Sacra Regni Hungariae Corona praemisso, , de libri autore et ejus illustri familia Trnava, 1732;  Idea Traditiones ecclesiasticae […] opera Petri Annati collectae christiani militis. Kolozsvár, 1742, 1746.  Dissertatio commentario de Sacra Regni Hungariae Corona praemisso. Tyrnaviae, 1732. Idea christiani militis in Godefredo Bullionio Hierosolymae expugnatore, carmine epico expressa, ac honori ... neobaccalaureorum, dum in academia Claudiopolitana promotore ... prima aa. ll. & philos. laurea donarentur, anno 1742. dicata a poetis Claudiopolitanis. Claudiopoli. Traditiones ecclesiasticae studio et opera petri Annati collectae ... promotore ... U. ott, 1746.
     Počas košického pobytu v roku 1752 ochorel a presťahoval sa do Budína. Tu žil do svojej smrti 15. augusta 1759. V Budíne je aj pochovaný.

Trnava, z prvej polovice 18. storočia, kedy tu študoval a pôsobil profesor Imrich Palkovič z Demandíc. V roku 1732 v Trnave  vydal „Dizertačnú rozpravu o uhorskej korune“

Interiér piaristického chrámu v Kluži. Ide o prvý rímskokatolícky kostol, postavený na území Sedmohradska po období reformácie. Počas reformácie sa veľká časť maďarského a nemeckého obyvateľstva priklonila k protestantizmu (luteráni, kalvíni, unitári). Po príchode jezuitov sa časť protestantského obyvateľstva vrátila do rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol pôvodne postavený v rokoch 1718 až 1724 ako jezuitský kostol. Počas pôsobenia Imricha Palkoviča v Kluži už stál. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej pápežom v roku 1773 ho cisárovná Mária Terézia venovala piaristom, ktorým patrí doteraz.

Budova Národnej knižnice Českej republiky umiestnená v Klementíne 

Knižnica v Klementíne má povesť najkrajšej knižnice na svete, pôsobí tu  od roku 1722