V hlboko rozbrázdených svahoch južnej časti Novohradských vrchov (Börzsöny-hegység), v hustých lesoch ležiacich oproti kráľovskému Vyšehradu, sa nachádzala dedinka nesúca pôvodne slovanské meno Nestroj. Patrila do kráľovského poľovníckeho revíru. S obľubou ju z neďalekého Vyšehradu navštevoval kráľ Ľudovít I. Veľký, aby našiel odpočinok a mohol v tichu lesov rozjímať. Tu prišiel na myšlienku založiť kláštor, ktorý sa neskôr stal jedným z najvýznamnejších v Uhorsku.
Aj podľa maďarských prameňov prisudzujúcich obci slovanský pôvod, bol jej neskorší tvar mena pozmenený do podoby Nosztra. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1226 v listine kráľa Štefana V. V roku 1352 tu kráľ Ľudovít usídlil rád pavlínov, ktorým daroval pozemky z vlastného (latinsky: „ in nostre“) majetku. To je druhá domnienka názvu terajšej obce a kláštora. V roku 1759 bolo pridané predmenie Mária. Stalo sa to po tom, ako bol z kláštora v Czenstochowej privezený obraz Čiernej Madony. Mnísi z Jasnej hory poslali tento obraz ako výraz vďaky za založenie ich kláštora 16 paulínskymi mníchmi z Nosztry. Sem ich vyslal Ľudovít I. Veľký práve za týmto účelom. Na Jasnú horu priniesli aj prvý obraz sv. Márie. Vďaka týmto mníchom sa stala Czenstochowa jedným z najvýznamnejších pútnických miest.
V novom kláštore bola podľa legendy vychovávaná najmladšia dcéra Ľudovíta I. Veľkého, Hedviga. Iné zdroje uvádzajú ako miesto ich vzdelávania Vyšegrád a Budín, čo je pravdepodobnejšie. Kráľ Ľudovít I. Veľký, keďže ostal bez mužského potomka, musel svojim dcéram zabezpečiť nástupníctvo na uhorskom i poľskom tróne v ženskej línii. Aj z tohto dôvodu príprave na budúce postavenie jeho dcér bola venovaná mimoriadna pozornosť. Výchovou a vzdelávaním princezien bol poverený biskup Ladislav z Demandíc, rodák z Hontu, ktorý bol aj dvorným chirurgom. S ním sa na výchove a vzdelávaní podieľal aj historik Tótselymesi Apród János (Šarišské Sokolovce, 1320-1393). V príprave budúcich panovníčok dominovala výchova k bohabojnosti, úcte k rodičom a odkazu hodnôt predošlých panovníkov.
Mária sa mala stať po smrti otca poľskou kráľovnou, keďže jej budúci manžel mal vládnuť v susednom Brandenbursku. Smrť jej otca v roku 1382 zdramatizovala vývoj v Uhorsku. Máriina sestra Hedviga sa stala v roku 1384 poľskou kráľovnou a vydala sa za litovského veľkovojvodu Vladislava II. Jagella. V Poľsku a na Litve sa stala vrúcnou šíriteľkou kresťanstva a v Krakove bola známa aj svojou dobročinnosťou. Po pôrode dcéry Alžbety Bonifácie dostala horúčku šestonedeliek a po pôrode o necelý mesiac aj s dcérkou zomreli.
Mária sa stala prvou uhorskou kráľovnou. Prežila dramatické obdobie boja o nástupnícke právo. Stala sa manželkou Žigmunda Luxemburského, syna cisára Karola IV, avšak počas prvého tehotenstva po páde z koňa tragicky skonala. Kráľom Uhorska sa stal jej manžel Žigmund, neskôr cisár. Obaja našli miesto odpočinku vo Veľkom Varadíne (Nagyvárad).
Dramatické osudy mal tiež kláštor v Nosztre. V polovici 16. storočia sa, po katastrofálnej porážke pri Moháči, objavili Turci aj v Honte. Po páde Ostrihomu, hradov Nógrád, Vác a Drégeľ, si rabujúce vojská našli cestu aj do Nosztry a jej kláštora. Stihol ich osud iných dedín, ležiacich na pomedzí tureckého panstva. Bola vyľudnená a kláštor s kostolom spolu s okolím spustli na mnohé desaťročia.
Na lepšie časy svitlo až po vytlačení Turkov z Hontu. Pavlíni sa tu ujali svojho majetku od roku 1711 a pôsobili v kláštore do roku 1786. Na ruinách pôvodne gotického kostola bol v rokoch 1717 až 1729 postavený nový dvojvežový kostol v barokovom slohu. V kláštore fungovala cirkevná škola. Po zrušení rádov bol v rádovom dome zriadený sklad eráru a v roku 1858 ženská väznica. Budova kláštora, primknutá ku kostolu, odvtedy slúži väzenským účelom.
Kláštor pavlínov v Márianosztre bol do 1. svetovej vojny najslávnejším pútnickým miestom veriacich na území Uhorska, Moravy a Čiech. Pavlínsky rehoľný rád (Ordo sancti Paulini primi eremitae) je jediný, pôvodom maďarský rád, ktorý založil ostrihomský kanonik, blahoslavený Eusébius (Özséb) v polovici 13. storočia. V bazilike má jeden z bočných oltárov.
Od 4. mája 2012 bol kostol povýšený na Baziliku minor. Je to jediná bazilika na území historického Hontu. Bazilika v Hronskom Beňadiku je tesne za jeho západnou hranicou.
V samostatnej kaplnke je oltár Fatimskej sv. Márie, zhotovený v roku 1759 paulínskym mníchom Antonom Ruesmannom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára