sobota 9. januára 2010

Hudobná tradícia v Demandiciach

O najstarších dobách hudobného života v Demandiciach nemáme dochované dôkazy. Dá sa však predpokladať, že tak ako inde, aj v Demandiciach bola hudba spojená s cirkevným životom. Existencia kostola (na Hýbeci údajne už od roku 1023 a v dedine od konca 13. storočia) tento predpoklad  odôvodňujú.

Obrazovú dokumentáciu o hudobnom živote v obci nachádzame na fotografiách z divadelných predstavení od 40. rokov minulého storočia. V jeho druhej polovici v Demandiciach aktívne pôsobila ľudová hudba zložená z miestnych obyvateľov. Popri nej pôsobil aj tanečný a spevácky odbor Csemadoku, ktorého súbor pravidelne vystupoval na regionálnych festivaloch, na Hontianskych slávnostiach v Šahách a na Spievajúcom údolí Ipľa v Ipeľskom Sokolci.

Ján Régi, primáš ľudovej hudby v Demandiciach
Obdobné aktivity vyvíjal aj hudobno-spevácky krúžok pri  základnej škole slovenskej, ktorý niekoľko desaťročí viedol Juraj Lalík. Mnoho žiakov a žiačok s týmto súborom  vystupovalo v rámci súťaže tvorivosti mládeže  v obvodných a okresných kolách. V čase najväčšieho rozkvetu v 60. rokoch mal súbor až šesťdesiat členov.     Naše vystúpenia sa konali počas miestnych osláv rôznych výročí, najmä VOSR a 9. mája. Vystupovali sme na  konci programu lebo si to naša úroveň a hlavne veľkosť vyžadovali. Asi po štvrť hodinovej trme-vrme  za oponou sa po  jej odhrnutí divákom naskytol kolosálny pohľad na scénu preplnenú obrovským telesom. Budili sme dojem ako malí Alexandrovovci.
     V súbore som strávil aj ja päť rokov a to nedobrovoľne . Bola to  vôľa mojej mamy mať zo mňa hudobníka s hudobným hluchom. Z Bujdošky sme chodili na nácvik traja. Okrem mňa aj Laco Kurthy a Milan Grossman.  Z dolného konca nás dopĺňali Jožo Domonkoš a Emil Chovan.  Keďže sme boli harmonikári, uľahčovali sme si svoj osud vláčenia ťažkých nástrojov, použitím našej káričky. Milan  a Laco bývajúci úplne na konci Bujdošky   ju  vyzdvihli u nás  aby sme  s ňou po naložení harmoník trielili, vtedy ešte po prašnej štrkovej ceste, do školy na nácvik, kým iní chalani hrali na ihrisku futbal. Neskôr sme v tom už videli aj  príjemnejšie stránky. Drvivú väčšinu súboru tvorili dievčatá ... .
     Môj prvý samostatný občiansko-právny úkon sa tiež viaže k hudbe. Hneď počas prázdnin po skončení základnej školy, som harmoniku predal za tisíc korún Korenekovcom. Z  vďaky som im pridal zadarmo aj Školu harmoniky, noty skladieb s ktorými sme účinkovali a stojan na noty. Posledné som potom ľutoval, lebo som v návale radosti, nad tým, že som sa dostal spod jurisdikcie hudobného krúžku, pozabudol, že som ho po vlastnom vylepšení používal ako statív pri fotografovaní. Tým skončil môj nevalný prínos k rozvoju hudby v Demandiciach. To neznamená, že  to bol všeobecný jav. Veď dnešné Demandice sú aj hudobne známou obcou, jej predzvesťou sme boli asi aj my z hudobno-speváckeho krúžku.

Hudobno-spevácky  súbor ZDŠ Demandice v roku 1962

Po nás prišli na scénu mladšie ročníky. Vzniklo niekoľko hudobných skupín ako Efekt, Synchron, Demenius.

Jaro Filip na jazzovom festivale v Demandiciach 1. júla 2000
[foto Ivan Kovac]
  
Od roku 1993 sa koná v Demanndiciach každoročne hudobný jazzový festival D-JAZZ, ktorého zakladateľom a organizátorom je hudobný nadšenec , demandický rodák a  obyvaleľ MUDr. František Horváth , člen hudobnej skupiny Exfónia. V súčasnosti je to na Slovensku druhý najstarší jazzový festival hneď po bratislavských jazzových dňoch. Vstúpilo na ňom mnoho výzanmných hudobníkov zo Slovenska i zo  zahraničia vrátane hudobných skupín z Veľkej Británie, USA, Rakúska, Česka  a Maďarska. 1. júla 2000 naposledy vystúpil pred hudobným obecenstvom v Demandiciach iba niekoľko dní pred smrťou,  Jaro Filip, rodák z neďalekých  Hontianskych Moraviec.

Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
Hudobníci v Demandiciach


Music traditions of Demandice

There is no written evidence about the oldest ages of musical life in Demandice. We can only assume that, as everywhere else, the music was closely connected to the religion. The existence of a church only justifies this assumption. The fist church at Hýbec was allegedly established in 1023 and the one in the village is from the 13th century.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára