Demandice sú stará zemepanská dedina v údolí potoka Búr. Rozprestierajú sa v srdci Ipeľskej pahorkatiny na území bývalej Hontianskej stolice, predtým Hontianskeho komitátu (sústreďujúceho kráľovské majetky v povodí Ipľa) s centrom na neďalekom hrade Hont.
Vznik obce sa traduje do začiatkov uhorskej štátnosti o čom svedčí prastarý kostolík na osade Hýbec, vybudovaný podľa miestnej tradície asi okolo roku 1023 ešte za vlády zakladateľa uhorskeho štátu Štefana I. Zrejme išlo o tzv. desiatkový kostol, ktoré sa stavali pre desať obcí v ich okolí. Postavený bol v lesoch medzi Semerovcami a Demandicami nad údolím Stračiankeho potoka. Stavebne je preukázaná existencia románskeho kostolíka najneskoršie z 13. storočia. Datovanie vzniku prvej sakrálnej stavby by mohol priniesť riadny archeologický výskum tejto lokality.Názov Hýbec i potok Stračina majú slovanský pôvod a v ranných prameňoch sa uvádzajú ako Hebech-Hebuch respektíve Strachan. Hýbec sa vyvíjal ako samostatná obec , ktorá bola postupom času začlenená do chotára Demandíc. V písomných pamiatkach sa s ním stretávame už v roku 1276 . Tunajšie majetky patrili rodu Hébeciovcov ktorých vymretie po meči spája dnešné Demandice s najvýznamnejšou osobnosťou v ich histórii s Ladislavom Démendi , dvorným chirurgom kráľa Ľudovíta I a Žigmunda Luxemburského.
Názov obce sa odvodzuje od mena Damián z ktorého sa do súčasnej doby vytvorila forma Demandice, maďarsky Deménd. Prvými písomne doloženými šľachticmi sú Herbord a Štefan synovia Ibora, šľachtici z Demandíc uvádzaní v listine vydanej prepoštom Ladislavom a konventom premonštrátov v Šahách v roku 1291. O kúrii Heborda, Iborovho syna existuje aj písomná správa, čo je dôkazom existujúceho osídlenia. Tento rod ale aj iní šľachtici používali predikát Demandický. Demandickí šľachtici vlastnili majetky nielen v Honte ale i v iných stoliciach horného Uhorska.
V obci mali majetky aj zemepanské rody ako Luley, Teszéry (vetvy Deméndyovcov), Zsembery, Zsambokréty, Majthényi a Székely, neskô Grasalkovič, Simonyi, Baross, Winkler , Paczolay a iní.
Demandice sa vyvinuli ako typická stredoveká dedina situovaná vedľa potoka v strede s kostolom obklopeným cintorínom pri ceste vedúcej z Budínskeho hradu k banským mestám. Strategickú polohu Demandíc zvýrazňuje dnes aj cestné spojenie zo západu na východ, na tzv. južnom ťahu do Košíc. V severnej časti chotára vedie niekoľko vetiev ropovodu z Ruska.
Obec sa nachádza na etnickej hranici medzi Slovákmi a Maďarmi. V minulosti tu žilo aj obyvateľstvo židovského vierovyznania. Obec osídlili v medzivojnovom období viaceré nemecké rodiny zo stredného Slovenska.
Po rokoch pestovania svojej záľuby vo fotografovaní som nazhromaždil množstvo fotografií, ktoré som od detstva sám zhotovil alebo zozbieral s prispením viacerých demandických rodín. Oproti minulosti, ktorej obraz vytvárajú písomné pamiatky a predmety z archeologických výskumov iba nepriamo, fotografie verne zobrazujú život v našich Demandiciach za posledných sto rokov. Bola by škoda o tieto veci prísť .Chcem ich postupne uverejniť, aby sa aj mladším a budúcim generáciám priblížil život a kultúra v starých Demandiciach. Verím, že ma v tomto úsilí podporia ďalší moji rodáci.
Kliknite na ikonu:
 |
Demandice – Architectural Monuments
Demandice is an old feudal village in the valley of the stream called Búr. Situated in the heart of the Ipeľ heights, it’s spreading across the area of the former “Hontianska stolica” (or Hontiansky komitát) which consisted of the royal lands in the basin of Ipeľ. Nearby castle of Hont was the centre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára