Dnešné Demandice sa rozprestierajú na mieste troch bývalých stredovekých dedín z ktorých už dve zanikli a nám po nich zostali chotáre.
Proti prúdu potoka Búr sa nachádzala dedina Jaminy (Godrog) o čom existujú aj listinné dôkazy. Bola tam kde sa križuje dolina spod santovských viníc s údolím potoka. Na pieskovcovom ostrohu tu do 80. rokov stáli posledné domce Košútovho majera. Jej chotár siahal po pravom brehu Búru až po Mlynský vršok v Maďarovciach.
Impérium Demandíc bolo rozšírené aj na východ keď do chotára Demandíc bol včlenený chotár stredovekej obce Stračany (Strachan) nachádzajúcej sa v údolí Stračianskeho potoka pozdĺž ktorého stála. Bolo to v mieste dnešného Hýbecu avšak nie v jeho na východ smerujúcej dolinke ale na západ od kostolíka sv. Heleny cisárovnej. Na takéto situovanie obce poukazujú mnohé skúsenosti sedliakov, ktorí v doline pod kostolom neraz pluhmi vyorávali z nivnej pôdy opracované kamene. V obci sa traduje, že táto osada bola spustošená za tatarského vpádu v rokoch 1241/1242. Druhá domienka jej zánik spája s povodňou, ktorá ju zmietla.Dodnes okrem Fekjačovej samoty zástavba popri tomto potoku nie je.
Proti prúdu potoka Búr sa nachádzala dedina Jaminy (Godrog) o čom existujú aj listinné dôkazy. Bola tam kde sa križuje dolina spod santovských viníc s údolím potoka. Na pieskovcovom ostrohu tu do 80. rokov stáli posledné domce Košútovho majera. Jej chotár siahal po pravom brehu Búru až po Mlynský vršok v Maďarovciach.
Impérium Demandíc bolo rozšírené aj na východ keď do chotára Demandíc bol včlenený chotár stredovekej obce Stračany (Strachan) nachádzajúcej sa v údolí Stračianskeho potoka pozdĺž ktorého stála. Bolo to v mieste dnešného Hýbecu avšak nie v jeho na východ smerujúcej dolinke ale na západ od kostolíka sv. Heleny cisárovnej. Na takéto situovanie obce poukazujú mnohé skúsenosti sedliakov, ktorí v doline pod kostolom neraz pluhmi vyorávali z nivnej pôdy opracované kamene. V obci sa traduje, že táto osada bola spustošená za tatarského vpádu v rokoch 1241/1242. Druhá domienka jej zánik spája s povodňou, ktorá ju zmietla.Dodnes okrem Fekjačovej samoty zástavba popri tomto potoku nie je.
Sv. Kozma a Damián
Treťou obcou boli a sú Demandice. Názov obce je odvodený od mena Damian. Starogrécky znelo damianos čiže pokoriteľ-krotiteľ. V najstaršej dobe sa vyskytuje v podobe Demien, Demyen, Demyand. V osemnástom storočí sa objavuje tvar Demenditz, Domendice. Od roku 1920 sa obec nazývala Demändice a v roku 1927 už Demandice.
Svätí Kozma a Damián boli bratia dvojičky, ktorí sa narodili v Arábii. Svoju mladosť prežili v Sýrii kde si osvojili lekárske umenie. Povolanie lekárov a lekárnikov vykonávali doslova nezištne, lebo za svoje služby neprijímali žiadne peniaze. Horlivo šírili kresťanskú vieru a za svoje lekárske služby získali veľkú vážnosť nielen u kresťanov, ale aj u pohanov. V čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov boli uväznení a keď odmietli zriecť sa svojej viery boli popravení sťatím. Pochovali ich v meste Kyros.
O rozšírenie ich úcty sa zaslúžil v šiestom storočí cisár Justinián I. Na západ ich úcta prenikala od piateho storočia. Zo stredomoria sa rozšírila najmä do Nemecka a možno prostredníctvom kolonizácie sa dostala aj na Slovensko. Podľa mien svätých bratov sa nazývali usadlosti od začiatkov uhorskej štátnosti. V tomto období boli založené asi aj Demandice, ktoré dostali meno po Damiánovi.
Fernando Yanez de la Almendina: Sv. Damián, Museo del Prado
V niektorých maďarských prameňoch sa uvádzajú aj iné verzie spájajúce názov obce s talianskym pôvodom a názvom. Vychádzajú zo skutočnosti, že na dvoroch uhorských kráľov už od dôb Anjuovcov pôsobili talianski lekári, ktorí boli za svoje služby kráľom odmeňovaní majetkami v rôznych častiach krajiny. Údajne jeden z nich Ladislav Demendy mal dostať majetky v Honte a po ňom sa mala obec nazývať.
Tieto teórie sú zmätočné preto, že kráľ Karol Robert z Anju nastúpil ako prvý panovník z tohto rodu na uhorský trón definitívne po tretej korunovácii v roku 1310. Prvá písomná zmienka o Demandiciach je v listine vydanej prepoštom Ladislavom a konventom premonštrátov v Šahách dňa 30. septembra 1291. Z nej vyplýva, že Herbord a Štefan, šľachtici z Demandíc, kúpili za 7,5 mariek striebra od Dominika a Benedikta, zemanov zo Sazdíc ich majetok v Sazdiciach. Meno obce teda figuruje v dokumente stredovekého hodnoverného miesta akým bol šahanský kláštor už 19 rokov pred korunováciou prvého z Anjuovcov.
Viac menej aj na tejto domienke je niečo zdanlivo pravdivé v tom, že Ladislav Deméndy bola skutočná postava demandického šľachtica, ktorý na dvore Ľudovíta Veľkého bol dvorným chirurgom a nebol to žiaden taliansky zakladateľ Demandíc. Keď vymrel po meči rod Hýbeciovcov, ich majetky kráľ daroval ako odúmrť Ladislavovi , ktorý si potom zvolil prídomok Demandický/Deméndy. Boli to majetky na dnešných osadách teda na Hýbeci, krorý nesie názov svojich pôvodných majiteľov dodnes. Tieto nejasnosti už existovali za čias Mateja Bela.
Why are we Demandice
Today’s Demandice are spread across the area of three middle age settlements. Two of these have already vanished. What was left after them are just the “chotáre” we know today.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára