Mocný a bohatý bol rod Demandickovcov, ktorého prvým známym predstaviteľom bol Ibor z Demandíc. Na rozhraní 13. a 14. storočia sa o rast rodu a jeho bohatstva zaslúžil najviac Iborov syn magister Štefan z Demandíc. Štefan získal rozsiahle majetky účasťou vo vojenských výbojoch v službách Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti trenčianskeho veľmoža sa mu nejakým spôsobom podarilo dosiahnuť zmier s panovníkom Karolom Róbertom a aj po strate časti majetkov Demandickovci ostali významným rodom v Honte.
Ba čo viac, už Štefanov vnuk Ladislav sa stal dvorným chirurgom a
biskupom za kráľa Ľudovíta Veľkého, syna Karola Róberta. Majetky Demandickovcov narástli do kolosálnej veľkosti. Ich majetkové práva potvrdil začiatkom 15. storočia aj cisár Žigmund Luxemburský.
Sídla Demandickovcov sa nachádzali v centre dnešných Demandíc. Už začiatkom 14. storočia si zmluvne zamieňali pozemky na stavbu kostola, ktorý mal stáť v susedstve ich sídel.
Historické pramene hovoria o majetku Demandickovcov ako o malom kráľovstve. Veď len majetky tesárskej vetvy mali rozlohu 1OO OOO holdov. Po dvoch storočiach prosperity rod vymrel po meči, a čo horšie do Uhorska sa tlačili turecké vojská. Tie sa podarilo zastaviť až na obrannej línii poniže banských miest, teda na našom bezprostrednom okolí. Vládu nad zemou patriacou aj Demandickovcom prevzali na poldruha storočia tureckej okupácie cudzí majitelia. Aj osud Demandíc bol v tej dobe spečatený. Zrejme obec aj so sídlami v nej usídlených zemepánov zanikla.
Po vytlačení Turkov z Uhorskej krajiny sa bývalí vlastníci začali hlásiť o svoje majetkové práva. Výnimkou neboli ani rody, ktoré sa ako potomkovia ženských vetiev Demandickovcov uchádzali o svoje majetky. Snahy Demandickovcov o obnovu majetkového panstva sa inštitucionalizovali krátko po obnove uhorskej správy v našom okolí. Už v polovici 18. storočia sa Demandickovci dokázali zorganizovať a dôrazne sa hlásili ako pokrvní dedičia svojich demandických predkov o majetky stratené počas tureckej nadvlády. V snahe o znovuzískanie majetkov časť rodu, ktorá patrila k tesárskej vetve, sa dokázala zjednotiť a bez vnútorných sporov bojovať o uznanie majetkových nárokov. Na účel obnovy majetkových práv pravidelne zvolávali veľké rodové schôdze zahrňujúce každú osobu podieľajúcu sa na dedení majetku, ktorého korene siahali do začiatku 13. storočia. Je známe, že už predkovia Ibora z Demandíc vlastnili, na základe donácie kráľa Bélu IV z roku 1235, neďalekú rázovitú obec Lišov.
Po vytlačení Turkov z Uhorskej krajiny sa bývalí vlastníci začali hlásiť o svoje majetkové práva. Výnimkou neboli ani rody, ktoré sa ako potomkovia ženských vetiev Demandickovcov uchádzali o svoje majetky. Snahy Demandickovcov o obnovu majetkového panstva sa inštitucionalizovali krátko po obnove uhorskej správy v našom okolí. Už v polovici 18. storočia sa Demandickovci dokázali zorganizovať a dôrazne sa hlásili ako pokrvní dedičia svojich demandických predkov o majetky stratené počas tureckej nadvlády. V snahe o znovuzískanie majetkov časť rodu, ktorá patrila k tesárskej vetve, sa dokázala zjednotiť a bez vnútorných sporov bojovať o uznanie majetkových nárokov. Na účel obnovy majetkových práv pravidelne zvolávali veľké rodové schôdze zahrňujúce každú osobu podieľajúcu sa na dedení majetku, ktorého korene siahali do začiatku 13. storočia. Je známe, že už predkovia Ibora z Demandíc vlastnili, na základe donácie kráľa Bélu IV z roku 1235, neďalekú rázovitú obec Lišov.
Zakladatelia rodu Demandickovcov podľa výskumu demandickej rodáčky PhDr. Henriety Lászlóovej.
V roku 1769 Demanickovci z Tesár boli súdnym rozhodnutím potvrdení ako oprávnení vlastníci pozemkov po svojich predkoch. Toto však nie je idylický koniec boja o majetky Demandickovcov z Tesár. Po dvoch storočiach od začiatku tureckej okupácie bola aj situácia v rodine spletitá. Po potvrdení majetkového vlastníctva tu boli stovky osôb, ktorým majetok patril, ale sa nevedelo komu a koľko patrí. Na správu majetkov si najali správcov a na delenie majetku advokátov. Tí museli starostlivo zostaviť rodokmeň Demandickovcov a určiť kľúče určujúce majetkové podiely pri dedení z generácie na generáciu. Honoráre za prácu advokátov sa financovali z výnosov majetku.
Terajšia osada Patkôš /Patkós/ v katastri Hontianskych Tesár. Tu bolo sídlo Tesárskych Demandickovcov.
Po desaťročia sa rod v priebehu devätnásteho storočia množil a s pribúdajúcimi dedičmi sa neustále upravoval rodokmeň, dedičná postupnosť a pribúdali náklady na služby právnikov. Každý hrniec má svoje dno. Keď v decembri 1889 advokáti Demandickovcov z Tesár zistili, že výnos z majetku už v budúcom roku nepokryje ich honoráre, zvolali na 29. decembra 1889 poslednú veľkú schôdzu dedičov rodu Demandickovcov z Tesár.
Na nikoho nečakalo oslnivé dedičstvo. Z mnohomiliónového majetku po pol tisícročí ostala zanedbateľná čiastka. Pohltili ho náklady na odmeny správcom a právne služby. Na pamätnej schôdzi rodinou najatý advokát Béla Bernáth oznámil, že hodnota majetku klesla na 38 000 forintov. Z toho žiadal aby schôdza uznala jeho nárok na odmenu za ním poskytnuté právne služby v sume 6 000 forintov a 1O OOO forintov za aktualizáciu rodokmeňa. Tak sa aj stalo. Po 121 ročnom delení majetku sa malo medzi tisícky dedičov rozdeliť 22 000 forintov. Na deti grófov, či barónov sa malo ujsť po desať až pätnásť filierov a preto sa k deleniu tejto čiastky ani neprikročilo.
Siahodlhý spor a právne ťahanice mali aj pozitívnu stránku. Archívy v Budapešti uschovávajú rozsiahlu dokumentáciu o tomto prípade a to je bohatstvo našej demandickej histórie, ktoré čaká na objavenie.
Naša suseda z Winklerovho kaštieľa, tetka Zuza Keliarová, ako sme ju v detstve dôverne volali, neraz hovorila v súvislosti s nejakou spornou vecou, že „Ja veru advokátom kabáty kupovať nebudem, aby som mala v niečom pravdu!“.
Nuž Demandickovci z Tesár za tri storočia kúpili advokátom nejeden kabát.
Na nikoho nečakalo oslnivé dedičstvo. Z mnohomiliónového majetku po pol tisícročí ostala zanedbateľná čiastka. Pohltili ho náklady na odmeny správcom a právne služby. Na pamätnej schôdzi rodinou najatý advokát Béla Bernáth oznámil, že hodnota majetku klesla na 38 000 forintov. Z toho žiadal aby schôdza uznala jeho nárok na odmenu za ním poskytnuté právne služby v sume 6 000 forintov a 1O OOO forintov za aktualizáciu rodokmeňa. Tak sa aj stalo. Po 121 ročnom delení majetku sa malo medzi tisícky dedičov rozdeliť 22 000 forintov. Na deti grófov, či barónov sa malo ujsť po desať až pätnásť filierov a preto sa k deleniu tejto čiastky ani neprikročilo.
Siahodlhý spor a právne ťahanice mali aj pozitívnu stránku. Archívy v Budapešti uschovávajú rozsiahlu dokumentáciu o tomto prípade a to je bohatstvo našej demandickej histórie, ktoré čaká na objavenie.
Naša suseda z Winklerovho kaštieľa, tetka Zuza Keliarová, ako sme ju v detstve dôverne volali, neraz hovorila v súvislosti s nejakou spornou vecou, že „Ja veru advokátom kabáty kupovať nebudem, aby som mala v niečom pravdu!“.
Nuž Demandickovci z Tesár za tri storočia kúpili advokátom nejeden kabát.
The Demandicky house greasing attorneys‘ pockets
Powerful and affluent was the house of Demandicky with his first well-known member Ibor of Demandice. On the edge of the 13th and 14th century, his son, magistrate Stefan of Demandice secured the prosperity and growth of the house and its wealth. Stefan got hold of vast lands and property through his service during the military campaign of Matus Cak Trenciansky. Following the death of this Trencin magnate, by some weird twist of fate, he managed to negotiate peace with king Karol Robert. So, despite losing a substantial part of their fortune, Demandicky remained a significant house in the region of Hont. Moreover, Stefan’s grandson Ladislav became court surgeon and bishop of king Ludovit the Great, son of Karol Robert. The lands and property of the Demandicky house saw a further growth and prosperity. Their rights in property were confirmed by emperor Zigmund Luxemburg at the beginning of the 15th century.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára