A ako to bolo vtedy obvyklé, portrétisti cestovali po krajine , aby získali zákazníkov. Hodnotné výtvarné diela si mohli dovoliť len zámožní ľudia. Azda preto bol Jakab Marastoni, ako ho v Uhorsku nazývali, priekopníkom v šírení novej zobrazovacej techniky - dagerotypie. Dagerotypia je najrannejšia forma fotografie. Marastoni si v Pešti otvoril prvý dagerotypický ateliér v Uhorsku už rok potom, čo bol tento vynález prezentovaný v Paríži.
Prvé fotografovanie bolo náročné aj pre fotené osoby. Expozícia trvala 4-5 minút o objekt sa nesmel pohnúť, aby obraz bol ostrý. Zákazníci boli preto doslova pripútavaný na špeciálne stoličky. Nečudo, že výrazy tvárí a celkové dojmy z obrazov boli kŕčovité. Mnohé významné osobnosti odmietali takéto pózovanie. Známe je odmietanie Šándora Petofiho (Petrovicsa), ktorého nikto nevedel prinútiť na takúto úlohu. Podarilo sa to iba raz jeho priateľovi Gáborovi Egressymu. Je to dokonca jediná hodnoverná podobizeň tohto geniálneho básnika s nesporným slovenskými pôvodom, pochádzajúcim z evanielickej rodiny.Preto sa jeden čas stretol na školských štúdiách s Andrejom Sládkovičom v evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Napriek dobovým karikatúram a zosmiešňovaniu dagerotypia prerazila cestu masovej fotografii. Krátko po Marastoniho ateliéry sa v Budíne a Pešti objavilo dvadsať dielní a cena jedného záberu klesla z 10 na dva forinty.
Marastoni chodil do Bratislavy aj počas rokovaní Uhorského snemu. Portrétoval tu poslancov a to aj novou technikou dagerotypie. Mohol mu teda pózovať aj Ján Pacsolay, demandický zemepán a poslanec zvolený za okres Šahy v roku 1848. Žiaľ, technika dagerotypie bola ešte veľmi nedokonalá a z tejto tvorby Marastoniho sa nezachovala ani jediná snímka. Marastoni sa jej venoval len krátko a naďalej bol usilovným maliarom. Patril medzi trojicu najplodnejších v krajine.
V roku 1852 sa objavuje v Honte a tak navštívil aj známe pútnické miesto v kraji Palóc - Hýbec so starovekým kostolíkom. Hýbec mal v tomto smere šťastie aj na ďalšiu významnú osobnosť verejného života tej doby. V roku 1858 sa tu zastavil známy publicista István Bácsi, ktorý na svojej litografii zachytil atmosféru Hýbeckej púte. Na obraze je budova kostola , sprievod pútnikov v úbočí od západnej strany, domček pustovníka aj zvonička. Celý areál pôsobí upraveným dojmom. Je vidno , že sa oň niekto staral.
V týchto rokoch tu niekoľko desaťročí pustovníčil Jozef Bada, vyslúžilec od vojska. S ním sa stretol aj Jakab Marastoni a tak vznikol jeho maľovaný portrét. Ištván Bácsiho portrét je litografická kresba, ktorú môžete vidieť v prílohách. Obraz od Marastoniho existuje dodnes. Žiaľ ešte som ho sám nevidel a nemám ani jeho fotografiu. Verím, že informácia od demandického pána farára Mgr. Dušana Dúbravického spred poldruha roka je pravdivá, a dielo vynikajúceho maliara realistického obdobia je v Demandiciach zachované. O tom nabudúce.
Marastoni maľoval aj v Demandiciach |
Marastoni painting in Demandice
Giacomo Antonio Marastoni was a painter of Italian origin born in 1804 in Venice. Here he spent the first ten years of his career as a painter. In the 30ties of the 19th century, after a short stay in Klagenfurt and Vienna he appears in Bratislava for the first time. The painting “Woman sitting in front of a mirror” which can be seen in Bratislava City Gallery comes from this period. The group portrait of the Scherz family likewise. Through his paintings which were characterized by bright colours and a very pleasant overall impression Marastoni has quickly gained large popularity. In 1836 he moved to Budapest. Here he would establish the first painting academy in Ugria (Hungaria). Most famous of his students was Karoly Lotz. Marastoni’s son was also following his example.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára