Milujem atmosféru starých fotografií. Fotografovanie v 19. storočí zachvátilo svet. Mať svoju fotku alebo ju darovať milej osobe, už nebol luxus, ktorý si mohli dovoliť len najmajetnejší. A tak sa v životoch našich prastarých rodičov objavili podobenky, ako sa im vtedy hovorilo. Svadobná fotografia ako aj fotka z vojenčiny boli bežným štandardom.
Zopár takýchto fotiek som objavil aj ja v skrini našej starkej. Najstaršie z nich boli z Ameriky kam za prácou emigrovali jej dvaja synovia. Žiaľ neboli to len ich svadobné fotky ale aj zábery z pohrebov jej syna Štefana a tiež nevesty Berty, manželky syna Jána. Ešte staršie fotky boli u starého otca na Santovke. Z maminej strany sa zachovali fotky mojej prastarej mamy Šipickej s jej dcérami, teda aj s mojou starou mamou ako dievčinou pred rokom 1914.
Prv som si robil len fotokópie tradičným prefotením na negatív. Úplne iné možnosti priniesla elektronická doba fotografovania. Skenovanie a pár šikovných programov dokáže nielen zachytiť stav v akom sa fotograia dochovala ale ju môže aj oživiť. Z vyblednutých a nahnedlých plôch je možné získať tmavé kontrastné kresby a zaretušovať nejedno mechanické poškodenie.
Verím, že aj v Demandiciach je ešte dosť škatúľ s hŕbami fotografií, ktoré skrývajú tváre a život našich starkých. Už mi neraz ukázali fotky aj spred prvej svetovej vojny, ktoré doniesli z povaly. Bola by škoda sa o ne nepostarať a nezachovať aj pre budúce generácie tváre našich predkov a obrazy z ich života. Veď známe tvrdenie, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť, platí aj pre obecné merítko. Rád zdokumentujem každú fotku z našej obce ale aj z okolia.
Pripájam niekoľko ukážok práce s poničenými predlohami. Zároveň otváram galériu „Staré Demandice“ a vítam do nej aj Vaše príspevky.
Zopár takýchto fotiek som objavil aj ja v skrini našej starkej. Najstaršie z nich boli z Ameriky kam za prácou emigrovali jej dvaja synovia. Žiaľ neboli to len ich svadobné fotky ale aj zábery z pohrebov jej syna Štefana a tiež nevesty Berty, manželky syna Jána. Ešte staršie fotky boli u starého otca na Santovke. Z maminej strany sa zachovali fotky mojej prastarej mamy Šipickej s jej dcérami, teda aj s mojou starou mamou ako dievčinou pred rokom 1914.
"Ani budúcnosť nemá ten kto zabúda na svojich predkov"
Prv som si robil len fotokópie tradičným prefotením na negatív. Úplne iné možnosti priniesla elektronická doba fotografovania. Skenovanie a pár šikovných programov dokáže nielen zachytiť stav v akom sa fotograia dochovala ale ju môže aj oživiť. Z vyblednutých a nahnedlých plôch je možné získať tmavé kontrastné kresby a zaretušovať nejedno mechanické poškodenie.
Verím, že aj v Demandiciach je ešte dosť škatúľ s hŕbami fotografií, ktoré skrývajú tváre a život našich starkých. Už mi neraz ukázali fotky aj spred prvej svetovej vojny, ktoré doniesli z povaly. Bola by škoda sa o ne nepostarať a nezachovať aj pre budúce generácie tváre našich predkov a obrazy z ich života. Veď známe tvrdenie, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť, platí aj pre obecné merítko. Rád zdokumentujem každú fotku z našej obce ale aj z okolia.
Pripájam niekoľko ukážok práce s poničenými predlohami. Zároveň otváram galériu „Staré Demandice“ a vítam do nej aj Vaše príspevky.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Svet starých fotografií |
I just love the atmosphere of old photographs
I love the atmosphere of old photographs. In the 19th century, photography has conquered the world. To have your own photograph or to give it as a present to a beloved one wasn’t luxury anymore. And so “podobenky” as they were then called started to appear in the lives of our grand-grandparents. A wedding photograph as well as a photograph from the army was a common standard.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára