Ktosi múdry povedal, že štáty sú natoľko silné, ako je silné puto, ktoré si s minulosťou zachovali. Myslím, že to platí aj o oveľa menších celkoch. Uvedomil som si to počas nedávnej návštevy obce Starý Tekov. Už na prvý dojem je návštevníkovi zrejmé, že je to silná obec. Veď sa stačí poobzerať, v akom stave sú verejné priestranstvá a budovy. O vzťahu k tradíciám vypovedajú miestne kultúrne aktivity a formy kultúrnej činnosti.
Kraj známy ako Čilejkáre, s rečou predkov, ktorá sa ešte nevytratila z komunikácie medzi ľuďmi. Málokto vie, ale aj u nás sme mali „Čilejkárov“. Naši susedia – Svetíkovci, bývajúci v Beňovského kaštieli, prišli do Demandíc z tohto kraja. Tetka Jela s rodným nárečím žila neustále. Jej „čilej“, ktoré používala bežne, si pamätám doteraz, a veru dlho som nevedel, že ono dalo tomuto kraju prezývku „Čilejkáre“. O pár okamihov, zachytených mojím objektívom v srdci Čilejkárov, sa chcem s vami podeliť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára