Podľa miestnej legendy, kostolík nachádzajúci sa v demandickej osade Hýbec, bol postavený za arpádovských čias. Malo sa to stať v rokoch panovania prvého kresťanského panovníka Ajka, ktorý po krste prijal meno Štefan a neskôr bol svätorečený. Tento panovník a jeho nástupcovia, v záujme udržania kresťanstva, vydali zákony, ktoré aj trestnoprávnymi prostriedkami pomáhali šíriť kresťanstvo. Týkali sa napríklad povinnosti každú nedeľu navštíviť kostol. Spod nej boli oslobodené len osoby strážiace oheň. Neuposlúchnutie malo za následok zbitie vinníka a jeho ostrihanie. Obdobne sa postupovalo aj pri vyrušovaní kňazov pri čítaní písma svätého. Predpokladom splnenia uvedených povinností bola existencia dostatočného počtu kostolov.
Panovník nariadil, aby každých desať dedín postavilo jeden spoločný kostol, ktorý mali zaopatriť dvoma pozemkami a dvoma otrokmi, koňom a kobylou, šiestimi volmi a dvoma kravami. K tomu patrilo aj tridsať kusov drobného stepného dobytka. O šatstvo kňaza a prikrývky sa mal postarať kráľ. Biskup mal zabezpečiť kňaza a knihy. Fungovanie cirkevných štruktúr podporovali aj príjmy z hospodárenia obyvateľstva. Ak Boh niekomu v jednom roku nadelil desať, desiatu čiastku mal dať Bohu, ustanovil zákon.
Nuž za takýchto podmienok údajne vznikol aj kostolík v kedysi samostatnej dedine Hýbec, nachádzajúcej sa v dubových húštinách hontianskych lesov. Kladieme si otázku: Bol na Hýbeci kostol už v jedenástom storočí?
Ľahko dostupnú odpoveď na položenú otázku, ako sa zdá, nájdeme vo vnútri dodnes stojaceho svätostánku. V severnej stene kostola, vedľa oltára, sa nachádza pastofórium na ktorom je uvedený dátum 1023. Je tento údaj rokom vzniku kostola alebo aspoň datuje vytvorenie schránky na ukladanie Sviatosti oltárnej?
Pred niekoľkými rokmi, počas prebiehajúcej rekonštrukcie budovy, pracovníci pamiatkového úradu Bóna a Žažová preskúmali murivo kostola. Pri pokuse o časové zaradenie zvyšku múru najstaršej sakrálnej stavby v Demandiciach konštatovali, že „sa môžeme zatiaľ opierať len o charakter muriva obsahujúceho sokel z opracovaných kamenných kvádrov a vyššie pokračujúce kompaktné tehlové murivo z plevových tehál. Na tehlovom murive sa lokálne zachovali aj zvyšky primárnej povrchovej úpravy pozostávajúcej z plošného prekrytia tehál tenkou vrstvou omietky vizuálne zhodnej s ložnou maltou. Tieto čiastkové zistenia pripúšťajú zaradiť zachovaný múr do románskeho obdobia, resp. najneskôr do 13. storočia, čím sa podarilo potvrdiť dávnejší predpoklad existencie tunajšieho románskeho kostola. Jeho bližšie časové zaradenie ako aj spoznanie jeho dispozície možno očakávať od výsledkov budúceho archeologického výskumu.“.
V predreformačnom období, teda pred rokom 1517, bývalo pastofórium umiestnené spravidla vedľa hlavného oltára, najčastejšie v severnej časti svätyne. Umiestnenie hýbeckej schránky tomu zodpovedá.
Údaj uvádzajúci rok 1023, je napísaný arabskými číslicami, ktoré sa určite v jedenástom storočí v Európe nepoužívali. Do bežnej, najmä hospodárskej časti života sa arabské číslice zaviedli až v renesančnom období. Spomínaní autori pamiatkovej sondáže uvádzajú, že doteraz neboli objavené žiadne písomné údaje o evidencii cirkevnej budovy v Hýbeci v jedenástom storočí. Domnievam sa, že aj táto skutočnosť vyvracia predpoklad pravdivosti dátumu na pastofóriu.
Ak by v Hýbeci bol funkčný kostol, meno kňaza a výnosy z cirkevného hospodárstva, by neunikli fiškálnym záznamom cirkvi. Vyberania desiatku, bolo zavedené už v prvej polovici jedenásteho storočia. Tak, ako sa to v nasledujúcich storočiach neraz stalo, kostolík na Hýbeci zrejme schátral a desaťročia sa nemohol využívať. Navyše v zime rokov 1241 – 1242 sa týmto krajom prehnali mongolské hordy a tak ako zničili stoličný Ostrihom, vzdialený len štyridsať kilometrov, takýto osud postihol aj Hýbeckú osadu s jej kostolom. Okrem toho, v štrnástom storočí vymrel po meči miestny zemepánský rod Hébeciovcov. Jeho pozemky panovník pridelil Ladislavovi z Demandíc. A to mohol byť koniec samostatnej obce Hýbec.
Po dvoch storočiach od zavedenia je tiež pravdepodobné, že sa desiatkový systém jednoducho prežil. Pre dediny bolo praktickejšie si postaviť vlastný svätostánok a tak sa vyhnúť povinnosti každú nedeľu šliapať kilometre po lesných chodníkoch do kostola na Hýbeci. V Demandiciach je existencia kostola potvrdená v roku 1397.
Neskorogotické pastofórium v presbytériu.
V súvislosti s dátumom na pastofóriu sa natíska aj otázka, či v uvedenom čase takéto stavebné prvky v kostoloch existovali. Odpoveď opäť oslabuje predpoklad pravdivosti roku 1023. Pastofóriá ako schránky na prechovávanie Sviatosti oltárnej vznikali v dôsledku kultu Božieho tela, ktorý zaviedol pápež Urban IV. v roku 1264. Tento kult sa rozšíril v celej Európe po II. lyonskom koncile konanom v roku 1274. Pastofórium v hýbeckom kostolíku nemôže byť staršie, ako vznik kultu Božieho tela na uplatňovanie ktorého slúži.
Schránky na uschovávanie Sviatosti oltárnej sa budovali v dvoch typoch. Na Slovensku sa vyskytujú oba. Pochádzajú od obdobia rannej gotiky po renesanciu. Najjednoduchší variant staršieho typu je výklenok v múre, opatrený kovovou mriežkou, najčastejšie zo železa. Takýto výklenok sa nachádza aj v hýbeckom kostolíku na južnej stene vedľa oltára. Bohatšie varianty tohto typu mávajú profilované kamenné ostenie s gotickou alebo renesančnou stavebnou ornamentikou v zdrobnenom prevedení. Takéto vidíme v severnej stene kostolíka.
Vyššie umiestnená fotografia (z archívu Pamiatkového úradu SR ) je súčasťou štúdie, ktorú vpracovali Martin Bóna Henrieta Žažová (Kostol sv. Heleny v Demandiciach-Hýbeci). Vľavo je vidieť pastofórium v stave ako ho fotograf zachytil v roku 1905. Na jeho viditeľnej strane je plastika špirálovite točeného stĺpika, ktorá v súčasnosti už na pastofóriu chýba. Výstupky ostenia boli len tri a výraznejšie. Teraz ich je sedem. Autorom fotografie je spolupracovník Uhorskej pamiatkovej komisie staviteľ Otto Sztehl. Ten v roku 1905 skúmal stav budovy v súvislosti so žiadosťou a finančnú podporu na jej obnovu. Ako sa v zmienenej štúdii uvádza, stav kostola popísal a zhodnotil takto: „ K pozdĺžnej lodi s rovným trámovým stropom je pripojená svätyňa s nepravidelným polygonálnym záverom tiež s rovným trámovým stropom. Polkruhový víťazný oblúk sa nenachádza v osi kostola a pravdepodobne je neskorší. Vo svätyni sa nachádza renesančné z kameňa vytesané pastofórium zo 16. storočia, na ktorom je vyznačený letopočet, ktorý je ale nečitateľný kvôli silnej vrstve vápna.“. Štát na obnovu kostola neprispel, avšak žiadosti miestneho kňaza, kostolníka, rechtora a richtára boli hontianskou šľachtou vypočuté a k obnove budovy došlo. Kamenná schránka bola evidentne v tomto období dosť výrazne upravená. Je možné, že sa to týkalo aj pretesania nápisu.
Bóna a Žažová vo svojej štúdii uvádzajú, že sloh kamennej schránky nezodpovedá obdobiu jedenásteho storočia. Ide o neskorogotickú formu. Tento argument podporujú aj písomnými prameňmi. Najstarší z nich, obsahujúci prvú zmienku o kostole na Hýbeci, je z roku 1526 a spadá do obdobia neskorej gotiky. Je preto veľmi pravdepodobné, že ťažko čitateľný údaj, ktorý v polovici 19. storočia mal zreteľné len písmená „ANNO. DI. ....“, bol doplnený o číslicu 1023 pri opravách, ktoré bolo potrebné vykonať pre schátralosť budovy začiatkom minulého storočia. Zámenou číslice päť za nulu sa z roku vyhotovenia pastofória vytvoril dojem o vzniku kostola o pol tisícročie skôr. Pred opravou kostola, vykonanou po roku 1905, tento rok na schránke vysekaný nebol.
Z toho, čo som uviedol vyplýva, že rok na ostení pastofória nie je možné spájať s vekom kostola, ba ani s vekom samotnej schránky.
Pravdu o období vzniku najstaršej budovy v Demandiciach v budúcnosti odhalí len podrobný archeologický výskum. Dovtedy budeme žiť s legendou, že už na úsvite dejín uhorského štátu sa kresťania z blízkeho okolia schádzali k modlitbám do kostola stojaceho v húštinách tunajších dubových lesov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára