V známej slovenskej pesničke sa spieva: „Jedna druhej rečie, kúpime si čepce, keď sa nevydáme, čepce popredáme“. Nuž dostať sa pod čepiec bola snaha azda každého dievčaťa a čepiec bol symbolom toho, že boli úspešné. Moja starká, pochádzajúca z bývalého kráľovského mestečka Dobrej Nivy, tiež nosila čepiec. Túto prikrývku hlavy vydatých žien nosila neustále. Ona ju však volala kápka. Jej kápka bola jednoduchá, z akejsi čiernej látky bez kadejakých samopašných ozdôb. Starká tuším mala na hlave dve kápky, lebo jednu v noci skladala a v spodnej aj spávala. Na rozhraní vlasov a čela si viazala tenkú čiernu stužku, čo môžem povedať, že som vnímal ako elegantný prvok na jej tvári.
Starké Gargelyová a Huszárová z našej ulice.
Mama si ako nevesta zo Santova priniesla celú sadu čepcov. Mnoho rokov sa pohadzovali v skrinke vedľa rodičovskej postele, v zadnej izbe. Boli ušité z farebného saténu, vyzdobené blingáčmi. Takéto čepce ženy nosievali len kým boli parádne nevesty ešte nezaťažené starosťami o deti. Ja so sestrou sme už asi boli dosť veľkou záťažou, a veru si nepamätám, že by ich mama nosila. Vydaté ženy, už matky, sa vo výzdobe hlavy miernili. Veď načo by vystavovali svoje vlasy, ako erotický symbol, pred svetom. To robili len tie najmladšie dievky.
V rozoznávaní statusu krásavíc, pútajúcich pozornosť, to mali muži v minulosti jednoduchšie. Už pohľad na hlavu dal jasnú odpoveď, či je to dievča, dievka na vydaj, vydatá mladá žena, vydatá matka, alebo babka, ktorá už o chlapa nestojí. Najmladšie dievčatá už zo tri, či štyri roky potom, ako prestali nosiť plienky, pociťovali nutkanie si nejako prizdobiť svoje vlasy. Najčastejšie sa to dialo na lúkach pri hrách. Dievčatká si tam trhali kvety a pokúšali sa z nich pliesť venčeky na svoje hlávky. Čo ich to potom o pár rokov stálo úsilia, aby o tie svoje venčeky s radosťou prišli. Dialo sa to na svadbe, keď sa sobášny akt dovršoval snímaním svadobného venčeka a začepčením nevesty. V súčasnosti sa tento zvyk oživuje, pravda už bez svojej materiálnej náplne. Snímanie sa deje ex post po strate venčeka dávno pred svadobnou nocou.
Medzivojnové ženské ošatenie z Demandíc v lone s čepcami. Vľavo svadobné šaty nevesty.
(Zo zbierky Gábora Juhásza.)
Začepčené mladé ženy z nemeckých rodín na priedomí Hósovcov v medzivojnovom období
(fotografia zo zbierky Valdimíra Hósa).
Do Demandíc sa po prvej svetovej vojne dostalo mnoho tvarov čepcov. K tým, ktoré nosili miestne Slovenky a Maďarky, pribudli začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia pestré kápky a čepce zo spomínanej Dobrej Nivy, Dačovho Lomu, Vígľaša, Bzovíka, Čilejkárov a tiež čepce Nemiek, prisťahovavších sa z Píly a Veľkého Poľa. Aj dievčatá zo židovských rodín mali svoje ozdoby hlavy.
Najstaršia podobizeň, na ktorej vidieť prikrývkou ženskej hlavy, sa nachádza v mojom archíve, viažucom sa na druhú polovicu 19. storočia. Sú to fotoreprodukcie obrazov barónky Anny Nagy de Pel, vydatej za baróna Ladislava Majthényiho a ich dcéry barónky Kamily Paczolayovej, ktoré som urobil pred rokom v Majthényiho kaštieli, u jeho pôvodných vlastníkov. Viacero fotografií dievčat s nádhernými účesmi, najmä zapletenými vrkočmi, sa zachovalo preto, že sa rozšíril zvyk, pred odstrihnutím vrkočov dať sa s nimi odfotografovať u profesionálneho fotografa. Aj takéto fotografie si môžete prezrieť v galérii a vo videoprezentácii.
Anna Klinková prišla s manželom Jurajom do Demandíc takto začepčená z Dačovho Lomu.
Prvé parádenie. Mašľa a venček.
Vo vojnových rokoch sa bez ohľadu na pohlavie rozšírila mánia nosiť školské čiapky tzv. Bočkayiho. Vidíte v nich Irenku Vargovú a Tiborka Füssyho.
Slovenská mládež v povojnovom období.
Dievky ešte s účesmi na obdiv.
Mašle u dievčat a účes na kohúta u chlapcov, na fotografii súrodencov Svetíkovcov v polovici 50. rokov.
Pišta báči Kováčik, sused odnaproti, mal doma takéto krásavice.
Vrkoče mojej tety Idy Ukropovej a súčasná pokrývka hlavy najstaršej demandickej obyvateľky, 94 ročnej Kataríny Lapinovej.
Nuž dievčatká, ženy a babky, pozrite sa, čo sa nosilo na hlavách pred desaťročiami a či tam nespoznáte niektorú z demandických krásavíc s ozdobou hlavy, ktorá konkurovala kohútom na chlapských hlavách, o ktorých som písal nedávno.
Podľa § 24 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z. je zakázané kopírovanie a iné použitie akejkoľvek časti obsahu tejto webovej stránky na priame či nepriame obchodné účely. Kopírovanie a využitie akéhokoľvek obsahu tejto webovej stránky podnikateľským subjektom alebo inou osobou na zárobkovú činnosť bez súhlasu autora a bez majetkového vyrovnania s ním napĺňa skutkovú podstatu nekalého súťažného konania podľa § 44 ods. 1 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.,Obchodný zákonník. Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu, podľa § 53 Obchodného zákonníka, požadovať od rušiteľa primerané zadosťučinenie vrátane peňažného, ďalej tiež náhradu spôsobenej škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára