V hĺbke šiestich storočí sú skryté osudy nášho rodáka Ladislava z Demandíc žijúceho na rozhraní 14. a 15 storočia v dobe mocenského rozkvetu Uhorska. Na uhorský trón sa po vymretí Arpádovcov dostal začiatkom 14. storočia Karol Róbert z rodu Anju. Po ňom prevzal kráľovské žezlo jeho syn Ľudovít I Veľký. Na jeho dvore ako dvorný lekár pôsobil Ladislav z Demandíc (Demjéni László, Deméndi László). Pochádzal z najmocnejšieho šľachtického rodu v Demandiciach. Bol vnukom Štefana , ktorý sa s bratom Herbordom uvádzajú ako synovia Ibora – šľachtici z Demandíc (de Damian) v prvej písomnej zmienke o Demandiciach z roku 1291.
Uhorsko za vlády Ľudovíta I. Veľkého
Kráľ Ľudovít Veľký s manželkou majúcou i poľské rodinné korene v rode Piastovcov bol na čele personálnej únie s Poľským kráľovstvom. S manželkou Alžbetou Kotromaničovou mali dcéry Katarínu, Máriu a Hedvigu. V tom čase už na ich dvore pôsobil Ladislav z Demandíc ako dvorný lekár. V stredoveku sa cirkevné posty, ako výnosné úrady, obsadzovali mocensky a na základe dôvery panovníka . Aj Ladislav využil túto možnosť, v stredoveku nie neobvyklú, na získanie biskupského postu aj bez predošlej cirkevnej praxe. Podmienkou bolo, aby sa do troch rokov dal vysvätiť. Takýto postup považovaný za vyznamenanie bol možný len u členov vplyvných rodín alebo u mužov stojacich bezprostredne v osobných službách kráľa. Tieto podmienky Ladislav ako lekár a šľachtic spĺňal. Z kráľovej priazne v roku 1368 získal nitrianske biskupstvo a k tomu v roku 1370 aj obec Pravotu v Trenčianskej stolici.
Kráľovná Mária v Thúroczyho kronike
Rok 1370 nie je asi náhodný veď v tomto roku porodila kráľovná Alžbeta dcéru Máriu a neskôr v roku 1374 aj Hedvigu. Kráľ Ľudovít Veľký ostal bez mužského potomka a preto musel svojim dcéram zabezpečiť nástupníctvo na uhorskom i poľskom tróne v ženskej línii. Aj z tohto dôvodu príprave na budúce postavenie jeho dcér bola venovaná mimoriadna pozornosť. Výchovou a vzdelávaním princezien bol poverený Ladislav z Demandíc a historik Ján Kukullely. Vo výchove budúcich panovníčok dominovala výchova k bohabojnosti , úcte k rodičom a odkazu hodnôt predošlých panovníkov.
Karol II. Malý
Po štyroch rokoch na biskupskom stolci sa stáva v roku 1372 biskupom vo Veszpréme a s týmto titulom si naďalej zachovával svoje postavenie na dvore a v kráľovskej rodine. Tu sa tešil aj mimoriadnej dôvere kráľovnej Alžbety. V rokoch 1378 až 1382 sa s ním stretávame ako biskupom vo Veľkom Varadíne (Nagyvárad) kde bolo aj kráľovské pohrebisko. To už Uhorsko a kráľovská rodina zažívali krušné časy bojov o nástupníctvo po Ľudovítovi Veľkom, ktorý zomrel v roku 1382 keď bola po smrti jeho dcéra Katarína a Mária s Hedvigou neboli plnoleté.
Žigmund Luxemburský
Ľudovít Veľký v roku 1353 uzatvoril s cisárom Karolom IV. rodinnú zmluvu, ktorá mala zabezpečiť medzi nimi mier a podľa ktorej nebudú ich budúce deti zasnubovať bez vzájomnej dohody. Po zložitých rokovaniach a komplikáciách vyvolaných smrťou najstaršej dcéry Kataríny nakoniec v roku 1379 deväťročnú Máriu v Trnave zasľúbili so synom Karola IV. Žigmundom Luxemburským. Kráľovná Alžbeta tomuto prísľubu nebola naklonená.
Pečať kráľovnej Márie a jej koruna
Mária sa mala stať po smrti otca poľskou kráľovnou, keďže jej budúci manžel mal vládnuť v susednom Brandenbursku. Smrť jej otca v roku 1382 zdramatizovala vývoj v Uhorsku. Máriina sestra Hedviga sa stala poľskou kráľovnou a vydala sa za litovského veľkovojvodu Vladislava II Jagella. V Poľsku a na Litve sa stala vrúcnou šíriteľkou kresťanstva a v Krakove bola známa aj svojou dobročinnosťou.
O svoje práva sa hlásil pri nástupe na uhorský trón Karol II Malý. Alžbeta zariadila rýchlo korunováciu Márie a preto Karol vtrhol do krajiny aby sa ujal vlády v mužskej línii Anjuovcov. Sľub, ktorý dal predtým Ľudovítovi, že neohrozí nástupníctvo jeho dcér hrubo porušil. Máriu prinútil k abdikácii a sám sa dal korunovať za uhorského kráľa. Alžbeta, ktorá vládla ako regentka za neplnoletú Máriu, to nestrpela a na Vyšgráde ho vlákala do pasce a po mesiaci kraľovania dala zavraždiť. Následne v krajine vypukla občianska vojna a vzbura v južných častiach krajiny stojacej na strane Anjuovcov z Neapola. V tom čase vzbúrenci zajali obe kráľovné a Alžbetu na hrade Novigrad pred očami dcéry zahrdúsili. Kráľovná vo svojej poslednej vôli určila za jej vykonávateľa Ladislava z Demandíc.
Palatín Garaj bráni kráľovné Máriu a Alžbetu
Vzbúrenci kruto zúčtovali aj zo sprisahancami z Vyšegrádu; ich hlavy poslali do Neapola vdove po Karolovi II. To sa už o svoje nástupníctvo hlásil aj Žigmund. S vojskom vtrhol do krajiny a dal sa korunovať ako manžel Márie za uhorského kráľa. Máriu sa napokon po kompromise so vzbúrencami podarilo oslobodiť a mohli spolu vládnuť. Žigmund Máriu postupne odstavil od moci, potlačil vzburu v Chorvátsku a vzbúrencov dal popraviť.
Osud oboch sestier, ktoré na ich kráľovské poslanie vychovával Ladislav z Demandíc bol nesmierne krutý. Hedviga zomrela v roku 1399 vo veku 25 rokov spolu so svojou dcérkou Alžbetou Bonifáciou na popôrodné komplikácie. V roku 1986 bola blahorečená a v roku 1997 pápežom Jánom Pavlom II svätorečená. Hedviga je patrónkou kráľovien a patrónkou zjednotenej Európy.
Kráľovná Hedviga šíri kresťanstvo v Litovskom kráľovstve
Osud nedoprial ani Márii viac ako 25 rokov života. V roku 1395 vo vysokom štádiu tehotenstva spadla na poľovačke z koňa. Zranenia a predčasný pôrod aj s dieťaťom neprežili. Pochovali ju vo Veľkom Varadíne pri hrobe kráľa sv. Ladislava.
Žigmund sa po smrti Márie ešte raz oženil a prežil ju o 39 rokov. Podľa svojej poslednej vôle bol uložený do spoločného hrobu k Márii vo Veľkom Varadíne, poslednom biskupskom pôsobisku Ladislava z Demandíc.
Pre vstup do fotoalbumu kliknite na ikonu:
 |
| Vychovávateľ |
The Queens' teacher
The fate of our native Ladislav the Demandician is hidden in the depth of six centuries. He lived on the edge of the 14th and the 15th century when Ugria was experiencing a great boom of power. After the Arpads had died out at the beginning of the 14th century, the Ugrian throne was usurped by Charles Robert from the house of Anju. When he died the royal sceptre was passed on to his son Ľudovít the Great. His royal court was the very place where Ladislav the Demandician (Demjéni László, Deméndi László) was working. As the grandson of Štefan, son of Ibor, he came from the most powerful clan in Demandice. Štefan and Herbord, the sons of Ibor and the squires of Demandice (de Damian), are part of the first written reference to Demandice from 1291.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára