Polovicu svojho života som prežil v Devínskej Novej Vsi. Pred rokom 1968 sa sem dalo dostať len na osobitné povolenie, lebo dedina ležala primknutá k hranici so západným svetom. Železná opona bola na dohľad z vlakov idúcich na Brno, alebo z Devínskeho brala. Odtiaľ som ako študent prvý raz videl v diaľke Sandberg a bralo pri Slovinci. Od konca 80. rokov tu mám trvalé bydlisko. Naša Devínska, ako jej skrátene hovoríme, sa z dediny stala takmer dvadsaťtisícovou časťou hlavného mesta.
Z jednej strany leží v Záhorskej nížine a druhá, južná časť, sa ťahá do prvého kopca mohutného karpatského oblúka. Je ním Devínska Kobyla, v ktorej chránenom území si prídem na svoje ako fotograf, tak aj ako amatérsky nadšenec geológie. Už po niekoľkých minútach chôdze môžem počas prechádzky sledovať zmeny farieb pieskovca na Sandbergu, bohatého na paleontologické nálezy. Praveké vápenaté mušle hrebenatiek a aj skameneliny flóry spred dvanástich miliónov rokov sa ponúkajú na prehliadku nielen na informačných paneloch. Sandberg je vlastne morský útes, ležiaci na pobreží mora v období, keď sa morské pobrežie nachádzalo aj v priestoroch dnešného demandického chotára. Kým Štiavnický stratovulkán zasypal svojim popolom a inými troskami naše okolie, na Sandbergu more vytvorilo mohutnou abráziou útes, sťaby učebnicu geológie.
Príjemné chvíle na Sandbergu spestrujú aj pohľady na kŕdlik včelárikov. Tento najfarebnejší vták Európy tu hniezdi a dáva o sebe vedieť. Keby tak dobre a rýchlo nelietal, možno by som ho aj odfotil v plnej kráse. Zo Sandbergu vidíte na hrad Devín, Moravské pole medzi Moravou a Dunajom a obzor uzatvára silueta Pálavských kopcov, ako súbežný karpatský výbežok. Ako na dlani je rakúsky Versailles, teda Schloss Hof, letné sídlo rakúskych cisárov, vlastnené od roku 1755 Máriou Teréziou. K jednému z najväčších barokových komplexov v Európe sa dostaneme z Devínskej aj peši, alebo na bicykli, cez nový cyklomost, ktorý sám o sebe je neraz cieľom odpoludňajšej vychádzky, a to nielen nás, občas znudených dôchodcov, ale aj zamilovaných párov, ozdobujúcich most zámkami, ktoré uzamykajú na znak svojho vzťahu. Aby sa to nezmenilo, kľúčiky končia v Morave pod mostom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára