V čase, kedy skupinka milovníkov regionálnej histórie mala v Demandiciach svoj skromný stánok, som sa zoznámil s riaditeľkou Blaskovich Kúriamúzeum v Tápioszele, dr. Gcsáné Móro Csilla. Spolu s predsedom klubu, Terék Mihályom a jeho manželkou Juditou, navštívili Demandice ako miesto, kde začal rozkvitať zemiansky rod Blaskovichovcov. Kuriálne múzeum vďačí za svoju existenciu bratom Jurajovi a Jánovi Blskovichovcom, ktorí rodinné zbierky, svoju kúriu a jej zariadenie zanechali ako pamiatku na život jednej zo stredne situovaných šľachtických rodín. Rodina si po tri storočia starostlivo uschovávala dokumenty z ich hospodárskeho a rodinného života, a to vrátane tých, ktoré vznikli v Demandiciach.
Vo svojej vedeckej práci dr. G. Móro Csilla spracovala archívne dokumenty a publikovala ich v reprezentatívnej monografii. Na poldruha stovke strán sa čitateľ môže zahľadieť na obraz života v Demandiciach v prvej polovici 18. storočia. Verím, že čitateľom môjho blogu postupne sprostredkujem poznatky vynikajúcej maďarskej odborníčky o histórii strednej šľachty v našej obci.
Budova kúrie Blaskovichovcov v Tápioszele, v popredí plastika Györgya a Jánosa Blaskovicha.
Činnosť múzea už vyše tridsať rokov podporuje aj kruh jeho priateľov, na čele s pánom Terékom a jeho manželkou Juditou. Jednou z foriem sú aj čajové večierky kruhu priateľov múzea, na ktoré si pozývajú hostí, od ktorých očakávajú informácie z okruhu ich záujmu o regionálnu históriu. Pred dvoma rokmi, kedy si pripomínali tridsiate výročie svojho pôsobenia, som im vo svojej zdravici tlmočil aj tieto slová :
Nuž, a v uplynulých dňoch sme tento prísľub mohli naplniť. S manželmi Emíliou a Viliamom Šumichrastovcami, ktorí sú aj čestnými členmi kruhu priateľov, sme na pozvanie pani riaditeľky a pána predsedu navštívili Blašovičove múzeum v Tápioszele. Na čajovom večierku, konanom v historických priestoroch múzea, som mal príležitosť vystúpiť s prednáškou, v ktorej som pozorných poslucháčov oboznámil so vzťahmi niektorých demandických zemepanských rodov k Tápioszele. Zameral som sa samozrejme na Blaškovičovcov, ale aj na väzby ich rodáka Jána Rákoczyho, k demandickej rodine Rákoczy. Ján Rákoczy bol počas revolúcie v roku 1848 tajomníkom Ľudovíta Košútha a o jeho osudoch som sa zmienil v nedávno publikovanom príspevku na tomto blogu. Zhodli sme sa na tom, že okolnosti života tejto osobnosti si zaslúžia našu ďalšiu pozornosť.
Moju chabú maďarčinu nahradil preklad Emílie Šumichrastovej
Vďační a pozorní poslucháči
Do diskusie sa zapojil aj Viliam Šumichrast
Ďakovačka pani riaditeľky a pána predsedu.
My ďakujeme za vrelé prijatie a skvelú pohostinnosť.
Foto z prednášky: Mihály Gocsa
Vari tri desiatky členov krúžku po prednáške, ktorú navštívil aj primátor mestečka Tápioszele, Kovács Ferenc s manželkou, pri čaji a výborných zákuskoch upečených viacerými členkami, pokračovalo v priateľskej besede. Pani riaditeľka nás osobne sprevádzala počas prehliadky expozície múzea.
Demandičania, ktorých zaujíma história našej obce a život v nej, by si nemali nechať ujsť príležitosť, toto ojedinelé zariadenie navštíviť. V mojej fotoreportáži vám dávam možnosť nahliadnuť do expozície múzea rodiny, ktorej rozkvet začal v Demandiciach.
Bratia György a János Blaskovichovci boli aj náruživí poľovníci. Jeden z nich zastrelil týchto troch medveďov dvomi výstrelmi, čo nie je poľovnícka latina. Vedľa visí notársky zápis o udalosti.
Sviatočný servis
Maliarske pomôcky zriaďovateľov múzea
Zo zbierky fajok
Bratia Blaskovichovci iniciovali archeologický prieskum skýtskeho pohrebiska na jednom z miestnych pahorkov. Medzi nálezmi bol aj zlatý jeleň, ktorého originál je tak vzácny, že ho ochraňujú v trezoroch národného múzea. Jeho galvanickú kópiu si návštevníci môžu prezrieť v jednej z vitrín.
Expozíciu sme si prehliadli v sprievode a s obšírnym výkladom pani riaditeľky
Dr. G. Móra Cilla
Miesto večného odpočinku zriaďovateľov múzea bratov Blaskovichovcov, Györgya a Jánosa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára