V zákutiach dejín z času načas naďabím na skutočnosti, ktoré sú odmenou za hodiny strávené ich štúdiom. Nie je to ani rok, čo sa mi podarilo cez množstvo matričných záznamov zistiť, že patrím k rodu, ktorý je pokračovateľom najslávnejšie demandického rodu, k Demandickovcom. Tento rod po vymretí mužskej línie, od druhej polovice 16. storočia, pokračoval v ženskej vetve ako Pomothyovci, keď sa Alžbeta Demandická vydala za Františka Pomothy. V polovici minulého storočia si Zuzana Pomothy vzala za manžela Imricha Tunáka, môjho prapra starého otca. V rodovej histórii som natrafil na ďalšiu zaujímavosť.
Alžbeta Durínska, dcéra uhorského kráľa Ondreja II, zobrazená na mozaike Modrého kostolíka
Už počas štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ma zaujal kostolík modrej farby, stojaci neďaleko nej. Sem tam som ho aj odfotil, ale o jeho históriu som sa hlbšie nezaujímal. Kostol je v Bratislave známy ako „Modrý kostolík“, avšak jeho oficiálny názov je „Kostol sv. Alžbety z rodu Arpádovcov“. V Bratislave táto uhorská princezná má takmer osobný kult. Na hradnom návrší stojí jej zánovná socha a okrem Modrého kostolíka je v Bratislave na Špitálskej ulici aj ďalší kostol sv. Alžbety, súčasťou jeho areálu bol kláštor. Do stavebného komplexu patrí aj Onkologický ústav sv. Alžbety.
Alžbeta bola dcérou kráľa Ondreja II., ktorého panovanie je známe tým, že rozšafne rozdával šľachte kráľovské majetky. V roku 1235 takýmto darom obšťastnil aj predkov Ibura z Demandíc. Daroval im neďalekú obec Lišov. Medzi Demandicami, kráľom Ondrejom II a jeho dcérou Alžbetou existujú historické väzby. Zmienená darovacia listina je najstaršou písomnou zmienkou súvisiacou s Demandicami. Kráľ zomrel 21. septembra v tom istom roku a vlády sa ujal brat Alžbety, Belo IV. Vlastnosť rozdávať majetok zdedila po otcovi aj dcéra Alžbeta. Narodila sa 7. júla v roku 1207 buď niekde v Bratislavskej župe, alebo, ako to uvádzajú maďarské pramene, v Sárospataku. Do svojich štyroch rokov vyrastala na bratislavskom hrade a preto tu umiestnili aj súsošie znázorňujúce obdarovanie biedneho lazara.
Alžbeta, ako princezná, bola už v detskom veku zasnúbená Ľudovítovi Durínskemu a žila na hrade Wartburg. Po smrti manžela, zahynuvšieho vo vojnovom ťažení, ako dvadsaťročná ovdovela. Manželova rodina ju z hradu vyhnala. V roku 1228 vstúpila do kláštora, zložila sľub chudoby a svoju časť dedičstva venovala kláštoru na starostlivosť o chudobných a chorých. Sama sa osobne ich opatere venovala, a iba ako dvadsaťštyriročná zomrela. Už v roku 1235 ju vyhlásili za svätú. Rehoľa sv. Alžbety ju uctieva ako svoju patrónku. V súčasnosti ju za svoju patrónku považujú aj žobráci, vdovy a siroty, chorí, prenasledovaní, núdzni, pekári, čipkári a charitatívne organizácie.
Na žiadosť mesta Bratislavy a ministerstva kultu v prvej dekáde minulého storočia budapeštiansky architekt Ödön Lechner vyprojektoval stavbu nového kostola v Bratislave, ktorý začlenil do komplexu budov gymnázia a fary, ako jeden celok. Jeho dielo bolo realizované a patrí k vrcholom secesného slohu v Uhorsku, s výraznými črtami maďarských špecifík, avšak s celkovou orientálne vyznievajúcou výzdobou. Kostol sa v Bratislave teší veľkej obľube mladých párov, ktoré si v jeho očarujúcej atmosféra dávajú sľub vernosti a krstia v ňom svoje deti. V bruselskom parku „Minieurópa“ jeho model symbolizuje Slovensko.
Socha sv. Alžbety v Bratislave
Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík)
K špecifikám stavby patrí aj samostatne stojaca veža
Hlavný portál umiestnený netradične na východnej strane
Interiér kostola, ktorý mal slúžiť aj ako symbolické mauzóleum kráľovnej Alžbety Bavorskej /Sisi, zavraždenej v roku 1899
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára