piatok 15. septembra 2017

Poklady malej dediny

Sú dediny, ktorých dejiny svojim historickým odkazom presahujú rámec ich dnešnej veľkosti. Pritom majú to šťastie, že ich vedenia sa o hodnoty vytvorené predkami príkladne starajú a posúvajú ich nasledovnej generácii. Takouto dedinou sú aj Sazdice, náš južný sused. 


Na dohľad z Demandíc stojí starobylý rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, predtým sv. Ladislava. Ranogotický jednoloďový kostolík s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a strešnou vežičkou. Takto som pred troma rokmi zachytil jeho stav ešte pred obnovou exteriéru. Práce odvtedy pokročili a verím, že sa čoskoro zaskvie vo svojej plnej kráse.
     V Sazdiciach, viac než v ktorejkoľvek dedine, na nás dýcha atmosféra dávnych čias prostredníctvom domcov, ktoré si pamätám spred šesťdesiatich rokov, keď som sem občas chodil v sprievode rodičov. Málokto nazrel do neskutočne rozsiahlych pivníc pod kopcom Morda. Vo vekmi poznačených stromoch čítame odkaz starých ovocinárov a lesníkov. Malé Sazdice si v posledných rokoch obľúbili milovníci stredovekého umenia aj vďaka krásnej, práci reštaurátora Vladimíra Úradníčka, ktorý ju tu zanechal v podobe obnovených nástenných malieb. Tieto maľby sa stali pojmom v celej Európe. V kostole, postavenom okolo roku 1330, v národnej kultúrnej pamiatke, dýcha na človeka atmosféra talianskej renesancie. 

Loď kostola sv. Mikuláša biskupa v Sazdiciach      

Okrem menších úprav v minulosti, kostol nebol dotknutý zásadnými stavebnými úpravami. Prestál aj povojnové udalosti roku 1919 a najmä frontové mesiace na prelome rokov 1944 - 1945. Podobne v skúškach dejín obstál, bez zmien v originálnom prevedení, aj kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, postavený v roku 1885 na mieste staršej budovy. Oba kostoly sa využívajú na náboženské účely a sú turistickou zaujímavosťou obce. Obsahujú prvky, ktoré zaujímajú kunsthistorikov. V nedávnej dobe boli miestom konania medzinárodnej konferencie reštaurátorov ICOMOS. 
     Teraz  ešte nebudem písať o  historickom vývoji Sazdíc, to je na viacero príspevkov. Chcem, len tak zľahka, načrieť do toho, čo môže každý návštevník Sazdíc uvidieť na vlastné oči. Dva kostoly a dva bývalé sedliacke domy poskytujú na to príležitosť. Vedenie obce v nich zhromaždilo zbierky predmetov, dokladujúce spôsob života v minulom storočí, a tiež aktivity miestneho urbárskeho spolku. A čo treba zvlášť oceniť, je ochota sprístupniť ich návštevníkom.

Jedna z nástenných malieb (sv. Ján evanjelista), zreštaurovaná Vladimírom Úradníčkom 

Kým budova kostola prečkala stáročia, mobiliáru sa to netýkalo. Tento barokový oltár stál v kostole ešte v 70. rokoch minulého storočia. Snahu o obnovu neprečkal. Pri rozoberaní bol zničený. Sošky, ktoré na ňom vidíte, boli v roku 1993 ukradnuté.
(Zdroj foto: archív obce Sazdice)


Neogotický kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Sazdiciach, postavený v roku 1885 na mieste staršej budovy kostola


Loď kostola evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Sazdiciach


Pomník vojakov padlých v 1. svetovej vojne


Z expozícií Sedliackeho domu v Sazdiciach













Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára