Novoročné ráno

Pred pár dňami uplynulo sedem rokov od chvíle, kedy som začal písať príspevky o živote a histórii mojej rodnej obce – Demandíc. Od trinástich rokov som fotografoval a výsledkom tejto činnosti bolo množstvo fotografií a diapozitívov. Ich prezentácia si žiadala komentovanie a zároveň naštartovala proces obnovy zážitkov z detstva. Spomienky na detstvo asi patria k prirodzenosti  starnutia človeka. Keď sme vyrastali, tiež sme počúvali spomienky našich starých rodičov a veru s malým záujmom. Verím, že  mladí, ktorí sa pre iné denné starosti históriou ešte nezaoberajú, budú tieto obrazové a textové materiály raz so záujmom prezerať. Nemôžem však paušalizovať. 

     Sedmička patrí medzi magické čísla a preto vyberám niečo zo štatistiky, dokladujúcej moje úsilie a ohlasy naň. Doposiaľ som na blogu umiestnil 175 príspevkov. Okrem niekoľkých oznamov a pozvánok, drvivá väčšina má spomienkový alebo poznávací charakter. Pre vašu informáciu vyberám údaje o sledovateľnosti podľa príspevkov a miesta náhľadov.

Najsledovanejšie príspevky

Položka	Zobrazenia stránok
Štáb 2. SS Sturmbrigade Dirlewanger v Demandiciach... 22. 2. 2010	2357
Učiteľ kráľovien 26. 4. 2011	1406
Demandická príroda 24. 1. 2010	1328
Z histórie Demandíc 18. 1. 2014	850
Demandičania v donskej zákrute 12. 1. 2013	706
Školy našich predkov 27. 10. 2011	670
Zabíjačka 5. 12. 2010	445
Tanková  bitka o Ipeľskú bránu - Veľká rošáda 21. 12. 2014	399
Tanková  bitka o Ipeľskú bránu - Prielom 14. 12. 2014	338

Zobrazenia stránok podľa krajiny

Položka	Zobrazenia stránok
Slovensko	52580
Spojené štáty	4740
Česká republika	3667
Rusko	2620
Nemecko	1452
Ukrajina	1424
Francúzsko	1044
Rakúsko	762
Poľsko	590
Maďarsko	329

Zobrazenia stránok minulý mesiac (december 2016):  1 908
História všetkých zobrazení stránok:  75 477

     Zo súčtu všetkých serverov vyplýva, že minulý mesiac počet náhľadov na mojom blogu prekročil číslo 75 000. Nehľadám senzácie a škandály, a preto verím, že moji čitatelia sú z radov tých ľudí, čo našu dedinu a región milujú. Ďakujem za tento záujem a tešia ma  aj ohlasy, ktoré mi čitatelia tlmočili. Vyberám z nich niekoľko na nahliadnutie. Verím, že aj v tomto novom kalendárnom roku sa mi podarí záujem čitateľov udržať. Na publikovanie mám zhromaždené podklady na ďalších vari päťdesiat príspevkov. K rýdzo demandickým témam chcem postupne pripájať aj príspevky, vzťahujúce sa k povodiu potoka Búr, teda krajiny a dedín od Brhloviec po Sazdice. S históriou nášho regiónu vás chcem oboznamovať aj za vašej účasti, prostredníctvom video seriálu „Prechádzky s Milanom Ukropom“. Teším sa na spoluprácu.

Z ohlasov:

Milan, napísal si to veľmi pútavo, vrátila som sa do detských čias, keď aj moja mamka s ockom varili každý rok slivkový lekvár a až teraz som sa dozvedela, čo je to cibera. Slivkový lekvár na výbornom domácom chlebe a posypaný kryštálovým cukrom nám nesmierne chutil a tie ústa od lekváru až po uši vyvolávajú vo mne úsmev.  Marta.

na Cibera

Vďaka za zaujímavé informácie z našej histórie a dobrú inšpiráciu na poznávačku!

na Po okolitých hradoch , Vladimír Ježovič

Ďakujeme pekne za spomienku na Nášho milovaného manžela, otca a dedka. Rodina Kajasová.

na Mozaika demandických osobností 

Pochádzam z neďaleka, z Hrkoviec a som veľmi rád že som našiel Váš blog. Už dlhšiu dobu cítim potrebu naučiť sa o našom regióne. Idem sa pustiť do čítania a prajem veľa ďalších skvelých príspevkov. S pozdravom  M.S.

na Majthényiovci v Demandiciach, Matúš Strážnický

Ďakujeme! 

na Demandičania v donskej zákrute

U nás v Rykynčiciach - mali sme Dolné a Horné - Dolné boli katolícke a Horné evanjelické. Nášho bubeníka (ja som ročník narodenia 1955) si ešte ako malé dieťa pamätám- volal sa báči Kissbir. Mal prenikavý hlas a jeho zvučné bubnovanie mám v ušiach. Mal tri postavenia, na hornom konci, na riadku a pred kostolom. U nás elektrika prišla pozdejšie ako u vás veru.

 na Posledný bubeník, Peter Andraš

Veľmi pekne vám pán Ukrop ďakujem za blogy o vašej obci. Ja prechádzam už 36 rokov cez Demandice do mojej rodnej obce Rykynčice - pri Plášťovciach. Veľmi ste ma inšpirovali k spísaniu mojich spomienok a histórie rodnej obce. Mám už pripravený scenár. Za našou obcou prechádzala počas II. sv. vojny hranica s Maďarskom. Starý otec bol počas povstania zajatý a zanechal po sebe aj denník z koncentračného tábora. Spomienky na prvý televízor máme podobné, pranie - tiež mám z padláša veci čo starká používali, my sme poľnohospodárska obec, tak tam bude viac z tohto odvetvia, a máme pivničky – hajlochy, čo je téma sama o sebe, prajem vám veľa zdravia a ešte raz ďakujem. Peter Andráš

Bolo by možné zistiť aj zaradenie vojakov z Šamorína? Ďakujem 

na Demandičania v donskej zákrute. Adrián Čikovsky

Odpoveď na Pekný článok. Kde sa dajú získať informácie. Mám záujem sa informovať o vojakoch z Chyndíc a okolia. Tomáš Baráth.

Prepáčte, že som si tento koment všimol len teraz. Z Vášho regiónu boli vojaci zaradení do III. zboru do 6. ľahkej divízie (Komárom). Existuje dosť prameňov, ak viete po maďarsky. Napr. " A III. szommbatheyi hadtest megsemmisulése és tragédiája." ( Zničenie a tragédia III. sombathejkého zboru).  Milan Ukrop

 na Demandičania v donskej zákrute

Milí moji spolužiaci, som rada, že po našom stretnutí Vám všetkým môžem zaželať krásny, šťastný, bohatý a úspešný rok 2010. Hlavný predpoklad k tomu je však zdravie, preto Vám ho želám najviac. Milanovi ďakujem za úžasnú dokumentáciu, ktorou nám všetkým robí radosť. Elenka, hovoríš mi z duše. Aj ja to tak cítim, že sme v jadre zostali takými, akí sme boli pred rokmi. Veď porovnávať nás s odstupom času je ako polemizovať o tom, či je čarovnejší východ alebo západ slnka. Stretnutie v Šahách patrí pravdepodobne k najsilnejším zážitkom každého z nás. Puto priateľstva je vskutku silné a prejaví sa najviac keď je priateľ v núdzi. Ten, ktorý sa v nej krátko pred Vianocami ocitol, ďakuje za prejavy podpory predbežne len takto sprostredkovane (Bohušovi zhoreli aj telefóny a naše adresy), ale len čo sa dá do poriadku, poďakuje sa každému osobne. Všetkých objímam a pozdravujem Zlatica.

 na Maturitný fenomén, od Zlatici

Milí moji spolužiaci!  Naše stretnutie v Šahách mi pripadalo ako cestovanie v čase, akoby som ,stojac chrbtom k zrkadlu, postretávala dobre známe tváre prizdobene osudovými čiarami. Nevidela som seba a zdalo sa mi, že sa všetci zmenili, že je to už len dávna spomienka na mladosť, ktorá nás v ten novembrový čas zvolala do Paľovho motelu. Lenže tak okolo ôsmej večer sa môj obraz zmenil a zrazu som videla svorne debatujúcu Valiku, Zbončiku a Mariku, potom Pištu a Valiku, Bohuška, ktorý si veľmi dobre rozumel s chalanmi, Paľa so sebavedomím XXXL, vedľa seba Adriku a Jožka, Zlatku s Martou, Milušku priznávajúcu sa k osudnej láske. Nikto sa nezmenil, všetci sú ti isti, Milanov pokojný úsmev z nadhľadu, Bubuho rozhodené ruky, nohy v priestore, presne ako pred tými 42-mi rokmi. Pochopila som, že aj ja som ta istá, napriek všetkým znakom opotrebovanosti a mam Vás všetkých stále veľmi rada, tak ako kedysi. Vlastne sme sa vôbec nezmenili. S úctou a láskou. 

 na Maturitný fenomén, od Eleny

Na stretnutie nad stránkami blogu sa teší autor

Milan Ukrop